Často čakajú v pohotovosti na telefóne, nemajú to však zaplatené. Ukázal to prieskum Asociácie sestier a pacientov. Aj keď majú sestry problémy, chorí by to nemali pocítiť. Realita však býva iná.
„Pribúda chorých, počty sestier zostávajú nezmenené, sme unavené, robia sa chyby,“ uvádza anonymný prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 2 363 sestier a pôrodných asistentiek. Z celkového počtu 44-tisíc sestier išlo o vzorku 5,5 percenta z celého Slovenska z univerzitných, fakultných, regionálnych a súkromných nemocníc.
Sestry poukazujú na to, že im na oddeleniach chýbajú základné pomôcky, ihly, striekačky, dezinfekčné prostriedky, buničitá vata, teplé radiátory. Meškanie výplaty je bežné a správanie sa nadriadených je ubíjajúce. Ak sa sestra sťažuje, že je unavená, dostane jedinú odpoveď – má si hľadať nové miesto. Na oddeleniach je ich málo, hromadia sa im nadčasové hodiny, narastá im administratíva.
„Jedna sestra sa často stará o 15 a viac pacientov a na takýchto oddeleniach nemôžeme hovoriť o ošetrovateľskej starostlivosti, pretože nie je vôbec reálne ju poskytovať,“ povedala predsedníčka Asociácie sestier a pacientov Ľubica Kočanová. Podľa nej napriek tomu sú nemocniciam udeľované certifikáty kvality. Prízvukuje, že nedodržiavaním normatívov je ohrozená bezpečnosť sestier i pacientov. Rovnako počty sestier začínajú byť na Slovensku kritické. „Záujem o toto povolanie klesá, jedným z dôvodov sú pracovné podmienky aj nízke platové ohodnotenie,“ dodala Kočanová.
Pacienti stav v nemocniciach podľa Márie Orgonášovej, ktorá je čestnou prezidentkou Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov, veľmi intenzívne vnímajú. Neraz sa stretla s tým, že sa k pacientom správali nezodpovedne. Orgonášová odporúča, aby sestry pri riešení problémov využili všetky dostupné právne prostriedky a vplyv odborov s tým, aby pacient nepocítil zložitosť situácie. „Fakt je ten, že to však pociťuje. Sama som bola svedkom toho, že pacientka bola ráno na infúzií a bola na ňu napojená až do popoludnia, hoci jej dávno dotiekla. Nikto tam nebol,“ uviedla príklad Orgonášová.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že sa snaží situáciu riešiť a stabilizovať povolanie sestry a pôrodnej asistentky aj finančne. „Nie je novinkou, že za posledné roky sa niekoľkokrát zvyšovala mzda sestry a pôrodnej asistentky,“ povedala hovorkyňa rezortu Martina Šoltésová. Momentálne je podľa nej priemerná mzda sestry a pôrodnej asistentky v štátnych nemocniciach vo výške takmer 1 100 eur. Rezort pripravil aj návrh zákona týkajúci sa ostatných zdravotníckych pracovníkov.
Ak podľa Šoltésovej sestry pracujú nadčasy, ktoré sú v rozpore so zákonom, musia takéto prípady hlásiť. „Ak bude na ministerstvo zdravotníctva doručený konkrétny podnet, budeme sa ním, samozrejme, zaoberať,“ dodala. V súvislosti s prieskumom rezort vyzval sestry, aby zverejnili konkrétne prípady v nemocniciach a mohli sa tak prešetriť.
Nemocnice, ktoré denník Pravda oslovil, situáciu tak vážne nevidia, ako uvádza prieskum. Riaditeľka Nemocnice s poliklinikou v Topoľčanoch Marta Eckhardtová povedala, že u nich v nemocnici nezaznamenali žiadne podobné problémy, o ktorých sa hovorí v prieskume. „Raz sme riešili nadčasy na jednom oddelení, ktoré sa nahromadili v dôsledku dovoleniek,“ povedala Eckhardtová s tým, že nadčasy sestrám uhrádzajú. Rovnako nikdy netlačia na šetrenie zdravotníckym materiálom. Ochranné pomôcky na oddeleniach podľa riaditeľky nechýbajú a čo sa týka zdravotníckeho materiálu, ten dostávajú aj vtedy, ak ho v rámci stanovených limitov nevyčerpajú.
„Personálne normatívy stanovené vyhláškou ministerstva zdravotníctva v Nemocnici Malacky dodržiavame. Záleží jej na tom, aké pracovné prostredie vytvára svojim zamestnancom, aby mohli pacientom poskytnúť čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť,“ povedala hovorkyňa nemocnice Veronika Cvengrošová. V lete robilo vedenie nemocnice medzi zamestnancami prieskum spokojnosti. Viac ako polovica vyslovila spokojnosť s pracovným prostredím.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko si nemyslí, že by sestry pracovali v takých zložitých podmienkach, ako vyplynulo z prieskumu. Nemocnice si podľa neho musia strážiť svoje rozpočty a podľa toho aj postupujú. Prijímajú šetriace opatrenia, ale netlačia personál, aby to bolo na úkor pacientov. „Nikto predsa nechce, aby sa po oddeleniach rozhadzovalo a nešetrilo,“ povedal Petko s tým, že nemocnice stále zápasia s dlhmi.
Pripúšťa, že sestry v regionálnych nemocniciach majú nižšie platy, ako vo väčších univerzitných a fakultných zariadeniach, ale všetko to závisí od štátneho rozpočtu aj platieb od zdravotných poisťovní. Regionálne nemocnice podľa neho nikto neoddlží, musia to robiť samy a podľa toho sa odvíjajú aj platy. Petko si nemyslí, že by sestry robili prácu za lekárov. Podávanie liekov je odborná práca a tú majú vykonávať sestry. Pichanie do žily je vždy po dohode lekára a sestry.
Čo vyplynulo z prieskumu o sestrách
- 66 percent respondentov priznalo, že na oddeleniach nie sú dodržiavané personálne podmienky, jedna sestra sa stará o 15 až viac pacientov v dennej zmene
- na jednotke intenzívnej starostlivosti je podľa vyhlášky potrebná jedna sestra na dvoch pacientov, ale dodržiavanie tohto predpisu anonymne potvrdila iba tretina respondentov
- nespokojnosť so svojou mzdou, pocit nespravodlivosti vyjadrilo až 84 percent respondentov
- takmer polovica opýtaných má čistý plat nižší ako 550 eur
- až 42 percent sestier má mesačne o jednu až dve služby navyše, dôvodom je nedostatok sestier
- tretina sestier potvrdila, že nemá možnosť vyčerpať si náhradné voľno a hodiny nadčas sa im stále presúvajú do nasledujúcich mesiacov, čím dochádza k porušeniu Zákonníka práce
Zdroj: Asociácia sestier a pacientov