Mali by podať výkladové stanovisko k tomu, či Paška ako verejný funkcionár mal v majetkových priznaniach priznávať dividendy a príjmy z obchodnej činnosti svojich firiem, alebo nie. O takýto výklad požiadal výbor pre nezlučiteľnosť funkcií listom samotný Paška, v utorok výbor jeho požiadavku odsúhlasil.
Paška pôvodne žiadal, aby stanovisko podal odbor legislatívy a aproximácie práva kancelárie parlamentu, na žiadosť poslanca OĽaNO Jána Mičovského právne stanovisko vypracuje aj Ústav štátu a práva SAV.
Lipšic: Právny odbor spadal pod Pašku
Poslanec Daniel Lipšic totiž namietal, že právny odbor parlamentu ešte prednedávnom spadal pod pôsobnosť Pavla Pašku a aj dnes je parlamentu šéfuje podpredseda Smeru Peter Pellegrini. „To sú právnici predsedu parlamentu,“ konštatoval Lipšic s tým, že stanovisko právneho odboru parlamentu nemusí byť stopercentne nezávislé, to už by mohli dať stanovisko radšej iné inštitúcie.
Parlamentný výbor rovnako zastavil konanie vo veci podnetu Daniela Lipšica, ktorý nezaradený poslanec podal na niekdajšieho predsedu parlamentu. Paška sa totiž medzitým vzdal funkcie šéfa parlamentu aj poslaneckého mandátu. „Podľa ústavného zákona o konflikte záujmov ak sa verejný funkcionár pred hlasovaním o rozhodnutí vzdá funkcie, výbor konanie zastaví,“ vysvetlil predseda výboru Viliam Novotný.
Lipšic Paškovi vyčítal, že v majetkovom priznaní nepriznal príjmy z prevodu obchodných podielov svojich spoločností, ktoré predal v roku 2008, rovnako ani zisky spoločnosti KOMED z rokov 2011 a 2013, v ktorej je Paška jediným spoločníkom. KOMED podľa Lipšica v roku 2011 dosiahla čistý zisk 100-tisíc eur a v roku 2013 20-tisíc eur.
„Ústavný zákon o konflikte záujmov jednoznačne hovorí o tom, že verejný funkcionár musí v majetkovom priznaní uviesť všetky svoje príjmy, aj príjmy z iných činností,“ zopakoval na výbore svoje stanovisko Lipšic. Zákon o konflikte záujmov sa počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pripravoval aj na ministerstve spravodlivosti, ktoré vtedy Lipšic ako minister viedol.
Opozícia: Verejní funkcionári musia priznať všetky príjmy
„Nikomu ani v bledomodrom nenapadlo, že by majetkové priznania verejných funkcionárov nemali obsahovať príjmy z iných funkcií. Veď platy z verejných funkcií sú známe,“ konštatoval Lipšic s tým, že inak by zákon nemal zmysel. Paška podľa neho mal jednoznačne uviesť všetky svoje príjmy.
Verejný funkcionár podľa zákona o konflikte záujmov uvedie v majetkovom priznaní svoje príjmy za predchádzajúci rok, a to z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára.
Opozícia si myslí, že bez ohľadu na to, čo presne zákon hovorí, verejní funkcionári by mali priznávať všetky svoje príjmy, ktoré majú mimo výkonu verejnej funkcie. Naopak, podľa poslancov v vládneho Smeru je zákon o konflikte záujmov nejednoznačný, niekto uvádza všetky príjmy, iný nie. Podľa šéfa výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Viliama Novotného je faktom, že sú poslanci a členovia vlády, ktorí svoje príjmy z podnikateľskej činnosti uvádzajú. „Predpokladám, že nielen Pavol Paška, ale aj iní verejní funkcionári tieto príjmy neuvádzajú. Jedni si myslia, že to treba, jedni, že to netreba,“ povedal Novotný. Myslí si však, že majetkové priznania sú o tom, aby sa v nich uvádzali aj iné príjmy ako len poslanecký plat.
Poslanec Mostu-Híd Zsolt Simon za rok 2013 priznal okrem poslaneckého platu aj iné prímy v sume 31 064 eur. „Priznal som všetko,“ povedal Pravde Simon. Z uvedenej sumy podľa neho tvoria pár tisíc eur dividendy a väčšina je nájomné za pôdu, ktorú má.
Poslanec Smeru Otto Brixi je presvedčený, že bývalý predseda parlamentu nie je natoľko odborne nespôsobilý, že by podával niekoľko rokov majetkové priznanie v rozpore s ústavným zákonom. Spýtal sa, kde boli kritici Pašku, keď boli pri moci. „Prečo ho neugrilovali vtedy?“ vyhlásil Brixi.
Šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Robert Madej zo Smeru upozornil, že vzhľadom na to, že vyplatenie podielu na zisku je postihnuté nulovou daňou, tak sú rozporuplné názory, či je povinnosť to evidovať.
Ústavný právnik: Nie sú iné a ešte inšie príjmy
Ústavný právnik Ján Drgonec by od poslancov očakával priznanie všetkých príjmov. Podľa neho ísť cestou, že niektoré príjmy sa priznať nemusia, je v rozpore s účelom ústavného zákona. „Sú iné príjmy a ešte inšie príjmy?“ opýtal sa Drgonec. Za právny nezmysel považuje, že sa poslanci obrátili na právny odbor kancelárie parlamentu o výklad ústavného zákona. „Je to štruktúra štátnej moci, ktorá nie je oprávnená podávať také výklady. Malo by to dopadnúť tak, že kancelária odmietne výklad podať,“ dodal Drgonec.