Poslanci schválili novelu obstarávania proti schránkovým firmám

Poslanci v stredu schválili v skrátenom konaní vládny návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý by mal znemožniť schránkovým firmám s neznámymi vlastníkmi získavať verejné zákazky.

03.12.2014 13:57 , aktualizované: 19:00
Tomáš Borec, ministerstvo spravodlivosti Foto: ,
Minister spravodlivosti Tomáš Borec.
debata (65)

Zmeny v zákone, ktorý bol reakciou vlády na kauzu predraženého nákupu CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu, podporilo 85 poslancov, z toho 79 za Smer, piati nezaradení a jeden za OĽaNO, proti nebol nikto a zdržalo sa dvadsať poslancov.

Opozícia návrh kritizovala ako nedokonalý, pretože neodhalí skutočných konečných užívateľov výhod stojacich za schránkovými firmami.

Parlament zároveň schválil 115 hlasmi návrh uznesenia, aby Národná rada SR požiadala vládu v súčinnosti s poslancami a Národnou bankou Slovenska (NBS) pripraviť v prvom štvrťroku 2015 návrh zákona, ktorým sa vytvorí verejný register konečných užívateľov výhod zákaziek. Ten by mala spravovať NBS.

Prečítajte si názor Petra Javůrka Nový zákon nestačí.

Návrh predložili poslankyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd) spolu s nezaradeným kolegom Miroslavom Beblavým. Malo by sa tak dosiahnuť efektívnejšie a transparentnejšie používanie verejných financií vo verejnom obstarávaní, nakladanie so štátnymi aktívami, majetkom štátu a územnej samosprávy.

„Register bude založený na princípoch odkrývania konečného užívateľa, nielen formálneho majiteľa,“ informovala v stredu Žitňanská. Zámerom návrhu podľa nej je, aby téma schránkových firiem neskončila polovičným riešením, ale s naozajstným transparentným riešením, aj keď neskôr.

„Rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska musí ešte potvrdiť Európska centrálna banka a preto je potrebné pred jeho schválením získať jej kladné stanovisko,“ povedala. Beblavý upozornil, že vládny návrh zákona nie je skutočným riešením problému. Návrh uznesenia, ktorý predložila Žitňanská, podľa neho môže priniesť zásadnú zmenu, lebo sú v ňom aj všetky štyri hlavné princípy, ktoré navrhli na vylepšenie vládneho návrhu.

Na verejných obstarávaniach sa podľa vlády budú môcť zúčastňovať len spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou. O verejné zákazky sa nebudú môcť uchádzať firmy so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nich majú účasť 10 % a viac, ani firmy, v ktorých majú uvedený podiel fyzické osoby s bydliskom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať takúto účasť.

Prístup k verejnému obstarávaniu budú mať zakázaný aj firmy, v ktorých majú verejní funkcionári podiel 10 % a viac. Novela by mala byť po podpísaní prezidentom účinná od 1. januára 2015.

Poslanci Smeru nepodporili žiadny z pozmeňujúcich návrhov opozície, schválili len návrh svojho straníckeho kolegu Maroša Kondróta. Ten navrhol zaviesť do zákona výnimku na uľahčenie procesu zadávania zákaziek súvisiacich so zabezpečením prípravy predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie v roku 2016.

V prípade postupu podľa platného zákona o verejnom obstarávaní by podľa poslanca mohla byť reálne ohrozená včasnosť a kvalita organizácie aktivít súvisiacich s predsedníctvom.

Beblavý spolu so Žitňanskou v rozprave minulý týždeň predložili rozsiahly pozmeňujúci návrh. Zákon by podľa nich mal identifikovať konečných užívateľov výhod, ktorí skutočne profitujú z firmy, nielen formálnych vlastníkov. Mal by sa týkať aj obchodov so štátom, nielen verejného obstarávania.

Nevyhnutná je tiež verejná kontrola a reálna vymáhateľnosť. Nezaradený poslanec Daniel Lipšic spolu s kolegami Igorom Matovičom (OĽaNO), Alojzom Hlinom a Ľubomírom Galkom presadzovali, aby firmy uchádzajúce sa o získanie verejnej zákazky uvádzali konečného užívateľa výhod na základe potvrdenia banky.

Zvýšiť ochranu subdodávateľov podieľajúcich sa na zákazkách na základe verejného obstarávania navrhli poslanci za KDH Pavol Zajac a Ján Hudacký. Žiadali aj to, aby verejní obstarávatelia pri vyhlásení verejnej súťaže povinne určili najvyššiu prípustnú hodnotu zákazky.

Opozícia: Ak chce Fico podať demisiu, nech ju podá hneď

Ak chce premiér Robert Fico podať demisiu, nemal by podľa nezaradeného poslanca a predsedu hnutia NOVA Daniela Lipšica čakať sedem mesiacov, ale urobiť tak hneď.

„Včera (v utorok) sa premiér Fico vyjadril, že ak budú protesty pokračovať, on zvažuje, že v júni podá demisiu. Neviem celkom prečo až v júni, lebo to je sedem mesiacov. A sedem mesiacov trvá cesta na Mars, do prezidentského paláca je to päť minút,“ povedal v stredu pred novinármi Lipšic.

Chystá sa ďalší protest na námestí

V stredu na budúci týždeň zvolajú Lipšic s Igorom Matovičom (OĽaNO), Alojzom Hlinom (Občania SR) a Ľubomírom Galkom (SaS) do Bratislavy na námestie SNP míting, keďže ani jednu zo šiestich požiadaviek, prednesených počas protestov, zatiaľ vláda nesplnila.

„Keď sa Robert Fico chce vyhrážať demisiou, nech to urobí hneď. Nebude ani chaos, ani koniec sveta na Slovensku, keď skončí jeho vláda oligarchov,“ konštatoval Lipšic. Prezident Andrej Kiska podľa neho po páde Ficovej vlády môže vymenovať úradnícky kabinet.

„Úradnícka vláda odborníkov by bola dôveryhodnejšia a menej skorumpovaná ako vláda premiéra Fica,“ vysvetlil Lipšic. Zdôraznil, že prijatá novela zákona o verejnom obstarávaní nič nerieši a bude sa dať veľmi jednoducho obísť.

Líder OĽaNO Igor Matovič pozval budúcu stredu na míting všetkých, ktorí si myslia, že pre Slovensko bude lepšia vláda odborníkov, ktorú vymenuje prezident, ako „vláda skorumpovanej bandy v rukách Smeru“.

Predseda strany Občania SR Alojz Hlina považuje za škodu, že „to nevyšlo“ a treba dokončiť, čo začali. „Budúci týždeň nemusel byť protest, ale arogancia je naozaj veľká. A my nemôžeme ustúpiť, lebo to už nie sú naše požiadavky, ale požiadavky ľudí, ktoré boli verifikované v Košiciach i Bratislave,“ dodal Hlina. Podľa neho ľudia majú právo na skutočnú zmenu.

Peter Pellegrini otvoril bufet novinárom

Predseda parlamentu Peter Pellegrini niekoľko dní po nástupe do funkcie zrušil zákaz svojho predchodcu Pavla Pašku a osobne otvoril parlamentný bufet zástupcom médií. Novinárom zakázal bufet Paška 15. apríla tohto roka spolu s ďalšími obmedzeniami voľného pohybu médií po budove národnej rady, napríklad zamkol prístup k parlamentným výborom.

Pellegrini odôvodnil zrušenie zákazu predĺžením rokovaní parlamentu, keď poslanci v utorok odsúhlasili, že obedná pauza sa skráti o hodinu a večer sa rokovanie predĺži o pol hodiny. Namiesto do 19.00 tak parlament rokuje do 19.30 a obedná pauza sa začína o 13.00 namiesto doterajších 12.00.

Predseda parlamentu uznáva, že nie vždy môžu novinári odbehnúť najesť sa mimo budovy parlamentu a keďže parlament štandardne zasadá od 9.00 do 19.00, zástupcovia médií trávia v národnej rade dlhé hodiny.

65 debata chyba
Viac na túto tému: #NR SR #verejné obstarávanie #Tomáš Borec #schránkové firmy