Glváč bude poslancom nosiť zmluvy o nákupoch

03.12.2014 14:03, aktualizované: 04.12.2014 08:56
Martin Glváč
Minister obrany Martin Glváč. Autor: ,

Pod paľbu otázok pre nákup pušiek pre slovenskú armádu sa dostal v stredu na brannobezpečnostnom výbore parlamentu minister obrany Martin Glváč.

Ten podpis zmluvy obhajuje tým, že postupoval v súlade s legislatívou, pravidlami NATO a že mu obchod odklepla vláda a Bezpečnostná rada štátu. Opozícia, naopak, tvrdí, že obišiel zákon o verejnom obstarávaní.

Poslanci prijali uznesenie, že do 10.decembra im má minister predložiť všetky dokumenty, aby mohli skontrolovať, či bol porušený zákon. Následne výbor zváži ďalší postup a tiež, či sa obráti na Úrad pre verejné obstarávanie a Najvyšší kontrolný úrad, aby nákup preverili.

„Zahmlievanie sa nevyplatí. Nestačí formálne dodržať zákon o verejnom obstarávaní, ktorý upravili tak, že sú rôzne výnimky,“ povedal poslanec Mostu-Híd Gábor Gál. Podľa neho by sa mal zmeniť, nepovedal však ako.

Zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na zákazku, pri ktorej plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo pri ktorej je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov SR v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ. Takisto sa nevzťahuje na zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, ak sa pri jej zadávaní postupuje podľa osobitných pravidiel na základe medzinárodnej zmluvy uzavretej medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami, ktorej účastníkom je SR. Pravdou oslovení právnici sa nechceli vyjadrovať, či mala byť vypísaná súťaž, pretože nemajú k dispozícii potrebné podklady. Ministerstvo dôvodí, že postupovalo v súlade so zákonom.

Podľa poslanca Daniela Lipšica minister najskôr hovoril, že nákup išiel mimo verejného obstarávania a v tejto súvislosti sa odvolal na medzinárodnú zmluvu a až neskôr vysvitlo, že išlo len o deklaráciu rezortov obrany Česka a Slovenska, čo však nespĺňa parametre medzinárodnej zmluvy. Druhým dôvodom na výnimku z obstarávania je ochrana bezpečnostných záujmov. Podľa poslanca však nákup ručných zbraní takúto výnimku nespĺňa, preto nebol dôvod vyhnúť sa súťaži.

Poslanec SaS Ľubomír Galko hovoril, že také netransparentné ministerstvo ešte nevidel. Glváč mu odkázal, že už toho narozprával veľa. Zároveň citoval Galkove slová, ktoré vyslovil ešte ako minister obrany. „Obstaranie špeciálnej vojenskej techniky sa neriadi zákonom o verejnom obstarávaní. Znamená to, že sa môže nakupovať aj napriamo. Samozrejme, na základe vysoko odbornej špecifikácie, v tomto prípade na základe stanoviska a požiadavky ozbrojených síl.“ Glváč k tomu dodal, že Galko ako minister obstaral niekoľko sto kusov nákladných áut pre armádu bez verejnej súťaže.

Armáda kupuje pušky CZ 805 BREN od firmy Česká zbrojovka. Majú slúžiť na prezbrojenie spravodajského práporu ISTAR, ktorý má byť súčasťou medzinárodných operácií členských štátov NATO. Tieto zbrane má k dispozícii aj česká armáda. Podľa náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Milana Maxima sa pokračuje v zjednocovaní systémov a zbraní so spojencami. „Z tohto hľadiska je pre nás česká armáda najbližším spojencom,“ poznamenal Maxim.

Cena jednej pušky je 2 324,69 eura. Podľa ministra je o 185 eur lacnejšia, ako ju majú v Česku. Ministerstvo presný počet zbraní neprezradilo, malo by to byť zhruba do 700 kusov. Dodané by mali byť do konca roka.

Výrobu ručných zbraní CZ 805 BREN by mala od budúceho roka odštartovať zbrojovka v Novákoch. Investície poskytla práve Česká zbrojovka a vytvoriť by sa malo 200 pracovných miest. Podľa opozície však nákup zbraní nesúvisel s vytvorením pracovných miest v Novákoch. „Sú tam tí ľudia a budú tam tí ľudia,“ reagoval na výčitku minister.

Glváč odmietol, že by nákup pušiek tajil, ako hovorí opozícia. Tá totiž tvrdila, že sa k nemu nepriznal dva mesiace. Minister, naopak, upozornil na správy v médiách ešte z mája, že Slováci siahajú po puškách z Uherského Brodu.

Po novom by mal parlamentný výbor dostávať informácie o nákupoch v armáde, aby sa predišlo sporom. „Dal som návrh, že predložím všetky vojenské obstarávania výboru a dopredu oznámim všetky procesy, hoci nám to zákon neukladá,“ doplnil minister Glváč.

Armáda dostane radary už na budúci rok

Rezort obrany plánuje do 30 dní vypísať tender na nákup dvoch vojenských radarov. Životnosť súčasných ruských rádiolokátorov, ktorá sa končí v roku 2016, by mohol predĺžiť len ruský výrobca Almaz Antey. Ten sa však nachádza na sankčnom zozname Európskej únie, Slovensko preto nemôže od neho kupovať náhradné diely. A bez funkčných radarov nedokážeme plniť záväzky voči partnerom z NATO.

Jeden radar stojí podľa ministra obrany Martina Glváča okolo 20 miliónov eur. „Cena sa bude odvíjať od výberového konania. Dostal som úlohu, aby som rokoval s ministerstvom financií,“ uviedol Glváč. Nevylúčil ani možnosť, že by rezort využil financovanie z fondov NATO. „My sme chceli životnosť radarov predlžovať do roku 2020, ale kvôli sankciám sa nám to nepodarí,“ vysvetľoval nákup nových rádiolokátorov šéf rezortu.

Aj minister vnútra Robert Kaliňák zdôraznil, že to súvisí so sankciami proti Rusku. „Ten stav je zapríčinený sankciami, kedy nemôžeme brať náhradné diely na radarové systémy, ktoré máme,“ povedal Kaliňák.

Materiál, ktorý hovorí o obstaraní nových rádiolokátorov, už schválila Bezpečnostná rada a včera aj vláda. „Popisuje situáciu a možnosti, aké sú cesty, ktorými sa budeme uberať. Myslím si, že do mesiaca bude vypísané výberové konanie na dodávku radarov. Okrem ceny bude dôležitá kompatibilita a technické parametre, ktoré si zadefinujú ozbrojené sily,“ priblížil Glváč, ktorý chce obmenu radarového systému stihnúť do konca budúceho roka. Spočiatku sa hovorilo o nákupe štyroch radarov, teraz ich počet znížil rezort na dva. „Sú to veľké radary a v tomto momente potrebujeme dva,“ reagoval Glváč. Tie majú totiž väčší dosah ako malé radary.

Ešte pred niekoľkými týždňami plánovali krajiny V4 spoločný vývoj a výrobu rádiolokátorov, projekt však nakoniec stroskotal. Postupne od neho odstúpilo Poľsko a Česká republika, ktoré sa rozhodli pre výberové konanie s vlastnými podmienkami. „Česi majú vlastné parametre a chcú to spojiť s malými radarmi,“ povedal Glváč. Nevylúčil pritom, že by sme pri nákupe nových radarov mohli spolupracovať s Českom, čo by mohlo pomôcť znížiť ich cenu. „Budeme sa o tom rozprávať,“ dodal minister. Pripustil aj možnosť nákupu radarov, ktoré ponúknu iné armády. „Ak by bola nejaká zaujímavá ponuka a bola by kompatibilná s požiadavkami ozbrojených síl, je tu možnosť, že by sme sa poobzerali po niečom, čo už je vyrobené,“ dodal Glváč.

Rezort obrany v uplynulých mesiacoch odklepol nákup nových dopravných lietadiel Spartan aj obmenu vojenských vrtuľníkov Mi-17. Medzi možných dodávateľov patrí talianska spoločnosť AgustaWestland, ktorá zásobuje aj taliansku armádu. Cena jedného vrtuľníka sa pohybuje v rozpätí od päť do desať miliónov eur.

Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ministerstvo obrany #Martin Glváč #Richard Vašečka #radary
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku