Pomôžu eurofondy regiónom dohnať bohatú Bratislavu?

Bratislavský kraj a najmä hlavné mesto sú ostrovmi bohatstva. Z hľadiska HDP na obyvateľa sa tento región priblížil k životnej úrovni napríklad vo východnom Rakúsku či v západnom Nemecku. Stred a východ Slovenska za ním zaostáva. Rozdiely medzi slovenskými regiónmi zmapovala Európska komisia.

03.12.2014 16:00 , aktualizované: 20:20
severná D1, diaľnica, Spišský štvrtok, cesta,... Foto: ,
Európska únia plánuje rozdiely medzi regiónmi vyrovnávať.
debata (73)

Jej hodnotenie podporili aj nové údaje o príjmovej nerovnosti, ktoré zverejnila Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa nich roztváranie nožníc medzi bohatou Bratislavou a chudobnejším zvyškom Slovenska neustáva.

Európska únia plánuje rozdiely medzi regiónmi vyrovnávať. Do ostatných krajov má preto ísť v najbližších šiestich rokoch až deväť miliárd eur. Cieľ je rovnaký: Postupne dobiehať Bratislavu. „Prekvapuje ma, aké bohatstvo sa vo vašom hlavnom meste v poslednom období nazbieralo. O to viac, že ekonomická situácia v ostatných regiónoch je úplne odlišná a potrebujú investície,“ skonštatoval Wolfgang Streitenberger, ktorý pôsobí na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre regionálnu a mestskú politiku.

Prečítajte si aj komentár Mariána Repu Rozdelená krajina.

Christopher Todd, ktorý na riaditeľstve komisie šéfuje úseku pre našu krajinu, prvenstvo bratislavského regiónu odôvodňuje blízkosťou západných trhov a tiež dobrou infraštruktúrou. Podľa neho na strednom a východnom Slovensku treba investovať do ciest, vzdelania, výskumu a vývoja, ale aj do životného prostredia. Na to, či tam situáciu pomôžu zlepšiť eurofondy, majú odborníci rozdielne názory.

„Netreba si robiť ilúzie. Aj na príklade iných krajín môžeme vidieť, že medzi regiónmi sú veľké rozdiely. My geografiu nezmeníme a keď je raz Bratislava blízko Viedne či Budapešti, má omnoho lepšie možnosti ako mestá na východe, ktoré susedia s Ukrajinou,“ hovorí Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. Podľa neho umelé tlačenie peňazí do regiónov nepomôže, po vyčerpaní eurofondov totiž opäť prepadajú do chudoby a ľudia ostávajú bez práce.

Ekonóm Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss si myslí, že pomoc z únie má svoje opodstatnenie. „Dostavba infraštruktúry a zlepšenie podnikateľského prostredia sú kľúčovými oblasťami, ktoré by Slovensko malo jednoznačne podporiť, aby sa vyrovnávali regionálne rozdiely v krajine. Dôležité je správne nastavenie priorít a zefektívnenie čerpania eurofondov, s čím má Slovensko v posledných rokoch značné problémy,“ komentoval ekonóm.

Index nákupnej sily v % – čiže koľko si ľudia môžu dovoliť nakúpiť
Rok 2007 2008 2009 2010 2011
Priemer EÚ (28 krajín) 100 100 100 100 100
Slovensko 68 73 73 74 75
Bratislavský kraj 160 167 178 179 186
Západné Slovensko 66 69 68 69 72
Stredné Slovensko 54 59 58 61 59
Východné Slovensko 46 51 49 50 51
Zdroj: Európska komisia

V rokoch 2014 až 2020 dostane Slovensko z eurofondov 14 miliárd eur. Oproti predošlému balíčku, ktorý sme čerpali od vstupu do únie, je to nárast o dva milióny eur. Väčšina z týchto peňazí, až 9,2 miliardy, poputuje do regiónov, okrem Bratislavského. Slúžiť majú na podporu podnikateľského prostredia, malých a stredných podnikov, vzdelávanie ľudí, vytváranie nových pracovných príležitostí či ochranu životného prostredia.

„Aj na vyrovnávanie týchto rozdielov ste dostali o desať percent viac peňazí ako v predošlom období. To nie je bežné. Niektorým krajinám museli, naopak, ubrať. Možno je to aj preto, že eurofondy predstavujú takmer 80 percent verejných investícií na Slovensku, čo je v rámci únie suverénne najviac,“ povedal Streitenberger. Či tieto fondy nakoniec pomôžu zmierniť rozdiely medzi západom a zvyškom Slovenska, je zatiaľ nejasné. Podľa analytikov sa to však v posledných rokoch nepodarilo.

Baláž upozorňuje, že umelý prísun financií môže uškodiť. „Napríklad v Japonsku investovali do veľkého podmorského tunela, aby umožnili vzdialenejším regiónom viac prosperovať. Stal sa však opak, investori z nich odišli. Je to, akoby sme urobili diaľnicu medzi Bratislavou a Rimavskou Sobotou. Niektoré firmy by nedokázali čeliť novej konkurencii, ktorá by do regiónu odrazu mala jednoduchší prístup,“ spomenul Baláž. Ak by mal rozhodnúť, kam budú eurofondy smerovať, bolo by to určite vzdelávanie a integrácia znevýhodnených skupín. Investície do „mŕtvej hmoty“, ako pokračuje, totiž nie sú všetkým a zamerať sa treba na ľudí.

S tým súhlasí aj Ingrid Kosová, ľudskoprávna aktivistka, ktorá sa venuje Rómom. „Každý deň sa stretávam s tým, že si ľudia nemajú čo obliecť a nemôžu si dovoliť základné veci. Prioritou je zvyšovanie ich životnej úrovne, zlepšovanie vzdelávacieho systému či vytváranie nových pracovných príležitostí. Ich nezaujíma, či na Slovensku vyrastie nová diaľnica z eurofondov, potrebujú sa najesť a ošatiť,“ prízvukuje s tým, že zlepšovanie infraštruktúry, zamestnanosť či lepšie vzdelávanie sú spojené nádoby a jedno nejde bez druhého. „Mnohé projekty sú však robené narýchlo, keď nám hrozí prepadnutie eurofondov. Potom smerujú peniaze tam, kde ich nie je treba. To by sme mali vyriešiť, aby sme dokázali zodpovedne prerozdeliť európske peniaze tam, kde naozaj môžu pomôcť,“ podotkla.

Problémy s roztváraním nožníc príjmovej nerovnosti má Slovensko najmä z dôvodu nevyrovnanej ekonomickej štruktúry. Šéf OECD José Ángel Gurría vysvetlil, že významné zahraničné a domáce firmy nie sú u nás rovnomerne rozdelené naprieč krajinou. Preto sa Slovensko borí s problémom hladových dolín.

„Nerovnosť príjmov narástla na Slovensku výraznejšie počas krízy, avšak v globálnom porovnaní má krajina jednu z najnižších úrovní nerovnosti. Problémom však je, že kým Bratislava je šiestym najbohatším regiónom v Európe, západné Slovensko bez hlavného mesta sa radí až na 239 priečku. Nezamestnanosť v Bratislave dosahuje šesť percent, v ostatných regiónoch krajiny až vyše 20 percent,“ komentoval Gurría.

Práve dobudovanie infraštruktúry naprieč krajinou by malo byť podľa OECD jedno z riešení príjmovej nerovnosti, pretože lepšia dopravná dostupnosť láka investorov aj do odľahlejších častí krajiny. Okrem iného organizácia odporúča naďalej zlepšovať efektivitu výberu daní, zefektívniť výber dane z nehnuteľností a takisto zaviesť environmentálne dane. Tie zahŕňajú dane zo znečistenia a spotreby zdrojov či dopravné a energetické dane.

Znížiť regionálne rozdiely by mohla pomôcť odvodová reforma, ako aj dočasné ponechanie dávok v prípade, ak si prácu nájde človek, ktorý je nezamestnaný viac ako rok. Vďaka reforme a valorizácii minimálnej mzdy totiž vzrastie čistý príjem pri minimálnej mzde o 32 eur mesačne. Zároveň sa mení aj systém dávok tak, aby boli motivačnejšie pre ľudí, čo sú dlhodobo doma a rozhodli sa pracovať.

Kam pôjde 14 miliárd eur z eurofondov v rokoch 2014 – 2020

  • 9,2 miliardy eur pre menej rozvinuté regióny (všetky okrem Bratislavy)
  • 328,7 milióna eur pre rozvinutejšie regióny (Bratislava)
  • 4,2 miliardy eur v rámci Kohézneho fondu
  • 223,4 milióna eur pre Európsku územnú spoluprácu
  • 72,2 milióna eur pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí

Hlavné priority

  • podpora podnikateľského prostredia, malých a stredných podnikov
  • rozvoj infraštruktúry, výskumu a inovácií
  • vzdelávanie, zlepšenie prístupu k práci a integrácia Rómov
  • bezpečnosť energetiky, obnoviteľné zdroje
  • protipovodňová ochrana, čistenie odpadových vôd
  • pokrytie širokopásmovým internetom
  • vybudovanie modernej verejnej správy

Zdroj: Európska komisia

Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom Pravdy.

© Autorské práva vyhradené

73 debata chyba
Viac na túto tému: #eurofondy #Európska komisia #bohatstvo #Bratislavský kraj