Strecha začala horieť v noci z 29. na 30. novembra, zrejme od komína, zatiaľ však príčinu experti neurčili. V dome spali rodičia aj deti. Štyria chlapci a tri dievčatká vo veku od 7 do 21 rokov. „Samozrejme, že to bolo strašné, keď vám horí strecha,“ spomína na nešťastie mama, Marcela Tomčíková. Utekali von, najmladšiu dcérku, prváčku Bernardetku, vyniesli zabalenú v deke. Odvtedy spolu s o dva roky staršou sestrou Alžbetkou prespáva u starkej.
Tá tvrdí, že strecha bola natoľko zničená, že musela ísť preč. „Bolo by to celé spadlo,“ dodáva stará mama Janka Tomčíková. Dom nie je obývateľný, poškodené sú aj miestnosti. Strop sa na niektorých miestach úplne prepadol. Ako tak zostala stáť len predná časť domu, kde je kuchyňa a toaleta, aj tie však treba zabezpečiť, aby neprichádzalo k ďalším škodám.
Skromní a pracovití ľudia to nemajú v živote jednoduché. Otec je dlhodobo chorý, a hoci zvláda domáce práce, jeho manželka robí v Rakúsku, aby uživila domácnosť i deti. Tomčíkovci si preto veľmi cenia pomoc, ktorú dostávajú od príbuzných, susedov, známych i od obce. „Úprimne ďakujem všetkým, že nám každý deň od rána až do tmy pomáhajú. Sami by sme to nespravili, pomáha nám celá dedina,“ ďakuje pani Marcela. Dojatá je aj starká. „Máme výnimočnú dedinu aj ľudí, ktorí nám veľmi pomáhajú,“ hovorí Janka Tomčíková.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Už deň po požiari k nim začali chodiť ľudia a pýtali sa, ako môžu pomôcť. Je to až neuveriteľné, každý deň robia zadarmo. Odstránili zhorenú strechu a teraz im stavajú novú. „Nechceme za to nič, chceme len, aby tu mohli Tomčíkovci opäť bývať už na sviatky,“ hovorí jeden z pomocníkov Ján Kubík.
Susedia, známi, starosta i podnikatelia, každý prispieva tým, čo je v jeho možnostiach – podporou, peniazmi, prácou či stavebným materiálom. „Marta Palidorová zabezpečila betón, Peter Kozák plech, Peter Jašura napílil drevo na krov, operná speváčka Jolana Fogašová, ktorá je dlhoročnou priateľkou rodiny, oslovila ľudí s prosbou o finančnú pomoc,“ snaží sa vymenovať dobrodincov ďalší z nezištných pomocníkov Pavol Stredanský.
Nie je však možné spomenúť každého, denne tam pracuje 25 až 30 ľudí. Dôchodcovia i tí, ktorí si vzali dovolenku, aby mohli pomáhať. Muži robia na stavbe, ženy varia jedlo pre robotníkov. „Ľudia nám pomáhajú najmä prácou, lebo na Orave peňazí nie je, ale kto môže, prispeje aj finančne. Prídu staré tety a dajú z toho mála, čo samy majú,“ hovorí Stredanský.