Kauza Čentéš nie je zo strany súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára ešte úplne uzavretá. Ten chce verejnosť v pondelok informovať, čo predchádzalo tomu, že súhlasil s kandidatúrou na post generálneho prokurátora. Čižnár ešte v piatok v exkluzívnom rozhovore pre denník Pravda vyzval Jozefa Čentéša, aby objasnil okolnosti, ktoré predcházali tomu, že Čižnár napokon po dlhšom čakaní súhlasil s kandidatúrou.
Čentéš v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 uviedol, že po tom, ako ho prezident Ivan Gašparovič nevymenoval za generálneho prokurátora, sa dohodol s Čižnárom na podpore jeho kandidatúry na šéfa prokuratúry. „Čižnár mi dal svoje slovo, že ak ústavný súd povie, že moje práva boli jeho postupom porušené, tak odstúpi. Ja som mu potom povedal, podporujem ťa a nebudem mať námietky, keď budeš kandidovať,“ povedal Čentéš. Čižnárovi toto vysvetlenie nestačí. „Generálny prokurátor v pondelok vysvetlí okolnosti predchádzajúce jeho kandidatúre tak, ako sa skutočne stali,“ uviedla jeho hovorkyňa Andrea Predajňová.
Čižnár je zákonne zvolený, rešpektujem to, hovorí Čentéš
Čentéš tiež v RTVS vyhlásil, že Ústavný súd svojím rozhodnutím povedal, že voľba Čižnára za generálneho prokurátora bola zákonná. „To znamená, je zákonne zvolený generálny prokurátor a ja tento právny stav rešpektujem,“ vyhlásil Čentéš. Čižnár podľa Čentéšových slov rešpektoval ústavné sťažnosti, ktoré dal Čentéš pre nevymenovanie Gašparovičom.
Čentéš dodal, že nepozná slovenského prezidenta od 1. januára 1993, v prípade ktorého by ústavný súd skonštatoval, že porušil práva fyzickej osoby.
Senát ústavného súdu vo štvrtok rozhodol, že exprezident Gašparovič porušil nevymenovaním Čentéša za generálneho prokurátora v decembri 2012 jeho základné práva zaručené Ústavou.
Dokumenty, na ktoré sa Čentéš pri ústavných sťažnostiach odvolával, nehovoria podľa exprezidenta Gašparoviča, že musí byť zvolený alebo menovaný. „A keďže nesplnil dôvody, ktoré sú dané na takúto funkciu, od prezidenta nemohol nikto nič čakať, len to, že nevyhovie,“ vravel Gašparovič. Sťažoval sa tiež, že mu boli porušené a odopreté práva tým, že ho ústavný súd nepustil do konania o Čentéšových sťažnostiach. Podľa Čentéša senát ústavného súdu dôkladne preskúmal štyri dôvody, pre ktoré ho bývalý prezident nechcel vymenovať.
Gašparovič, naopak, tvrdí, že súd sa okrem prípadu skartovania výpovede Igora Matoviča ostatnému nevenoval. "Je mi ľúto, že došlo k spolitizovaniu a ústavný súd nerozhodol v zmysle ústavy a noriem, ale vyslovene politicky. A preto som dával návrh na zaujatosť,“ povedala bývalá hlava štátu.
Čentéš mal podľa Gašparoviča dostať trest, nie odmenu
Gašparovič v televíznej debate pripomenul, prečo Čentéša nevymenoval. „Rozhodnutia a konania doktora Čentéša vyvolali u mňa veľkú nedôveru,“ povedal. Čentéš sa vyjadril, že ústavný súd suploval úlohu bývalého prezidenta, lebo vypočul všetkých svedkov, pričom Gašparovič ho vtedy neprijal. Ku skartácii Čentéš uviedol, že išlo o ľudský omyl, čo podľa neho takto vyhodnotili aj jeho nadriadení a tiež svedkovia pred ústavným súdom.
„V banálnom výsluchu svedka (Matoviča) bolo toľko chýb,“ poznamenal v diskusii Gašparovič. Čentéš reagoval slovami, že Gašparovič mal vo svojom zdôvodnení k nevymenovaniu viaceré chyby, napríklad zlý dátum Matovičovho výsluchu a iné.
Čentéš zopakoval, že priznaných 60-tisíc eur za porušenie jeho práv nevymenovaním venuje na dobročinné účely. Gašparovič ho kritizoval. „Pán Čentéš by mal vedieť, že aj nedbanlivosť je trestná. Hovorí, že sa dopustil ľudského omylu, z nedbanlivosti, a on za to dostal odmenu od ústavného súdu. A teraz sa ide chváliť, že to ide dať ľuďom, ale mal dostať trest, nie odmenu,“ poznamenal Gašparovič.