Pacienti s týmto ochorením nemôžu čakať na liečbu tak dlho. Zadlžené nemocnice na nové vybavenie nemajú peniaze a riešenie pre chorých nevedia nájsť. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že budúci rok môže priniesť zmenu. Z rozpočtu dostane 30 miliónov, ktoré môžu využiť nemocnice aj na nákup prístrojov.
Denník Pravda pred piatimi dňami upozornil, že pacienti s rakovinou čakajú príliš dlho, kým sa dostanú na rádioterapiu. Odborníci hovoria, že na túto liečbu môžu čakať najviac týždeň, realita v niektorých mestách je iná. V Banskej Bystrici a v Nitre sú dvoj- až trojmesačné poradovníky, v Prešove a v bratislavskom Národnom onkologickom ústave sa čaká štyri až šesť týždňov. Na Slovensku funguje 14 oddelení radiačnej onkológie. Vzhľadom na stúpajúci počet ľudí s rakovinou, každý rok ich pribudne 22-tisíc, je treba tieto oddelenia rozšíriť alebo lepšie vybaviť. Slabé prístrojové vybavenie dokazujú aj štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2011. Podľa nich pomer počtu urýchľovačov k počtu obyvateľov bol na Slovensku 2,7, v Nemecku to bolo 5,1 a vo Francúzsku až 6,7.
Rádioterapia sa používa samostatne ako liečebná metóda alebo v pokročilých štádiách ochorenia na úľavu od bolestí. Ak ju človek nedostane včas, tak nádor alebo jeho zvyšok môžu narásť. To má za následok zhoršenie zdravotného stavu, z ktorého sa pacient vylieči ťažko, môže to mať preňho aj smrteľné následky.
Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ odporučilo nemocniciam, aby na oddeleniach rádioterapie pracovali na viac zmien. Zlepšila by sa tak využiteľnosť prístrojov. „Prípadné predlžovanie pracovného času na oddeleniach radiačnej onkológie sme spomenuli ako jedno z možných riešení, ku ktorému pristúpili napríklad v Košiciach. Hľadanie riešení je však na jednotlivých manažmentoch zdravotníckych zariadení,“ povedala hovorkyňa ministerstva Martina Šoltésová s tým, že viac oddelení na Slovensku nie je potrebných.
V niektorých nemocniciach už dnes bežia tieto prístroje naplno. Vo Východoslovenskom onkologickom ústave v Košiciach, v Národnom onkologickom ústave a vo fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici pracujú denne 12 hodín, v Nitre fungujú do deviatej večer. Napriek tomu čakacie lehoty nevedia skrátiť.
Riaditeľ Národného onkologického ústavu v Bratislave Jozef Dolinský pripomína, že práca na rádioterapeutických pracoviskách je spojená s rizikom, preto tam podľa zákona platí skrátená pracovná doba. „V snahe riešiť situáciu sme prevádzku už pred viac ako 1,5 rokom zabezpečili tak, že denne ožarujeme plných 12 hodín,“ povedal Dolinský. Podotkol, že k nim sa chodia liečiť pacienti z celého Slovenska, nielen z bratislavského regiónu.
Banskobystrická nemocnica mala podľa hovorkyne Ruženy Maťašeje v minulosti dva lineárne urýchľovače. Ten starší je už mimo prevádzky a v súčasnosti využíva prístroj zakúpený v roku 2008, ktorý už tiež vykazuje známky opotrebenia. „Napriek tomu je v rámci svojich technických možností maximálne využitý, jeho prevádzka funguje na jeden a pol zmeny a 75 pacientov denne je kapacitný strop,“ povedala Maťašeje s tým, že onkologické ochorenia majú stúpajúci trend a tým aj počet potrebných rádioterapií. „Jedným lineárnym urýchľovačom momentálne nedokážeme ich potrebu pokryť,“ dodáva. Riešením by bolo zakúpenie ďalšieho prístroja, jeho nákup zaradila do plánu investičných akcií na budúci rok.
Nový prístroj stojí okolo troch miliónov eur a nemocnice ho financujú z vlastných zdrojov. V minulých rokoch (2007 až 2013) mohli využiť aj peniaze z eurofondov prostredníctvom Operačného programu Zdravotníctvo. Takto si urýchľovače nakúpili vo Východoslovenskom onkologickom ústave, vo Fakultnej nemocnici v Nitre a vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline.
Riaditeľ Dolinský hovorí, že ide o jeden z najdrahších medicínskych prístrojov. Upozornil, že u nich je situácia iná, keďže bratislavský región nemôže na tento typ zariadení čerpať peniaze z eurofondov. V budúcom roku môže nemocniciam finančne pomôcť aj samotný rezort. „Na budúci rok máme v rozpočte po dlhom čase aj 30 miliónov eur na kapitálové výdavky, takže máme možnosť nemocniciam pomáhať s investíciami,“ povedala Šoltésová a dodala, že si musia samy určiť, čo je pre ne dôležité, a stanoviť priority, na čo tieto prostriedky pôjdu. Môže ísť o rekonštrukciu budov aj na prístrojové vybavenie. O tom, kto príspevok dostane, rozhoduje komisia, ktorá je zriadená štatútom ministerstva. Každú žiadosť bude posudzovať individuálne. Rezort zatiaľ neeviduje žiadnu žiadosť.
Riaditelia nemocníc a ústavov však upozorňujú na iný problém, a tým je chýbajúci personál. Ide o klinických fyzikov, rádiologických technikov, ktorých je na pracovnom trhu málo. Chýbajú aj radiační onkológovia, tí odchádzajú do zahraničia. Onkológ Vincent Alakša si myslí, že nedostatok onkológov a radiačných pracovníkov nesúvisí len s ich odchodom za lepšími platmi do cudziny. „Ide o náročný a vyčerpávajúci odbor, ktorý nie je pre každého atraktívny,“ podotkol Alakša.