Dnes si vstupné testy každá stredná škola pripravuje sama. Pri prijímaní sa riadi aj výsledkom deviatackého monitora. Ak však má málo žiakov, v snahe získať čo najviac berie všetkých, čo majú záujem. Týka sa to najmä gymnázií, ktorých je veľa, a preto bojujú o každého študenta. Hoci by malo ísť o výberové školy, ktoré sú mostíkom k vysokej, dostanú sa na ne aj štvorkári. Tí už po maturite ďalej neštudujú.
Minister školstva Juraj Draxler tento týždeň naznačil, že sa hľadá spôsob, ako ovplyvniť prijímanie budúcich študentov na niektoré stredné školy. Keďže podľa rozhodnutia Ústavného súdu sa nedá ísť cestou stanovenia priemeru známok na vysvedčeniach, zvažuje sa možnosť zavedenia jednotných testov ako súčasť prijímačiek na stredné školy. „Plánujeme zistiť, či by sme boli schopní pripraviť taký súbor testov, ktoré by žiaci absolvovali ešte pred prijímacím konaním, alebo či to urobíme cez monitor deviatakov,“ uviedla hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Ústavný súd v októbri tohto roku zastavil zákon, ktorý stanovil prospechové kritériá pri prijímaní na stredné školy. Podľa neho sa na gymnáziá mohli prihlásiť iba tí žiaci, ktorí nemali na konci ôsmeho ani v polroku deviateho ročníka priemerný prospech horší ako 2,0. Pri stredných odborných školách nesmel byť priemer horší ako 2,75. Sprísnenie presadil bývalý minister školstva Dušan Čaplovič. Súd však jeho opatrenie vyhodnotil ako diskriminačné. Myšlienka celoštátnych písomných skúšok obchádza rozhodnutie Ústavného súdu a pre ovplyvňovanie prijímačiek tým otvára inú cestu.
Ako bude nové testovanie fungovať v praxi, to ešte len bude predmetom diskusií. Možností je viacero. Testy by sa mohli napríklad spojiť s deviatackým monitorom. Stanovila by sa pri nich minimálna hranica úspešnosti, ktorú by žiak musel prekročiť, ak by chcel ísť študovať maturitný odbor alebo na gymnázium. Ak by toto minimum nedosiahol, škola by ho prijať nemohla. Inou možnosťou je zrušiť prijímačky na stredných školách a nahradiť ich celoštátnymi testami. Tento systém momentálne skúša Česko.
Zavedenie jednotných prijímačiek na stredné školy žiadalo Združenie samosprávnych škôl Slovenska. „Spolu s Asociáciou riaditeľov štátnych gymnázií sme navrhovali, aby boli jednotné prijímačky prinajmenšom na gymnáziá, pričom by sa v prijímacom konaní zvažovali aj ďalšie kritériá,“ hovorí Alena Petáková zo združenia samosprávnych škôl. Či by takým prijímačkovým testom bol samotný monitor deviatakov na základných školách, alebo by žiaci mali jednotné úlohy na prijímačkách na strednej škole, je podľa nej na diskusiu.
V každom prípade, ak to má viesť k lepšiemu výberu budúcich študentov gymnázií, mali by sa podľa Petákovej stanoviť hranice úspešnosti v takom teste. Teda podmienky, na koľko percent musí spraviť test žiak, ktorý chce študovať na gymnáziu, a žiak, ktorý chce ísť na maturitný odbor. Dnes je štátom určené len to, že tí, ktorí spravia monitor na 90 percent, môžu ísť na strednú školu či gymnázium bez prijímačiek.
S takým postojom súhlasí aj predseda Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň. Upozorňuje, že žiakom chýba motivácia učiť sa a mnohí idú na gymnáziá len preto, že je to zbožné želanie ich rodičov, pričom na gymnáziu sa len trápia. „Ak žiak bude musieť ukázať, že na štúdium má predpoklady a bude musieť pre to niečo urobiť, tak to možno zlepší aj motiváciu,“ hovorí Pavel Sadloň.
Miroslav Sopko zo Slovenskej komory učiteľov si tiež vie predstaviť, že testovanie deviatakov by sa mohlo stať súčasťou prijímačiek. Malo by sa však presunúť na stredné školy. „Už dlhšie hovoríme, že nevieme, na čo monitor vlastne slúži a čo sa ním chce povedať,“ vraví Sopko. „Ak sa má testovať na to, aby sme mali výstup o tom, aká je vedomostná úroveň, bude vhodnejšie, ak sa presunie na stredné školy. A testovanie môže byť súčasťou toho, ako si stredné školy vyberú žiakov,“ dodáva Sopko.
To, že gymnáziá berú aj deti, ktoré nemajú na štúdium veľké predpoklady, však nesúvisí len s kritériami prijímačiek, ale aj so systémom financovania škôl. „Ak bude nastavený tak, že stredné školy budú tlačené k tomu, aby prijali čo najviac žiakov bez ohľadu na ich výstupy zo základnej školy alebo takýchto prijímačiek, bude sa konzervovať terajší stav,“ hovorí Sopko. Pripomína, že mnohé stredné školy prijímajú aj slabších žiakov preto, aby sa udržali. „V tomto prípade naozaj často vyhráva ten, kto vie ísť dolu so svojimi nárokmi, len preto, aby mal viac študentov,“ dodáva Sopko.
Riaditelia gymnázií vidia v potenciálnej novinke viacero výhod aj nevýhod. Výhodou by okrem iného bolo aj to, že by mali menej práce s prípravou úloh na prijímačky a rovnaké úlohy by znamenali, že niektoré gymnáziá by si takto nemohli znižovať nároky na budúcich študentov. Na druhej strane aj celoplošné testovanie má svoje úskalia. „Keď sa niečo robí pre všetkých, občas sa stane, že sa otázky zverejnia skôr,“ vraví riaditeľ gymnázia v Žiline Peter Balko. Ak by sa testovanie deviatakov stalo súčasťou prijímačiek, v záujme objektivity by sa podľa neho malo robiť na stredných školách. Teda aby žiaci písali testy naozaj samostatne, bez akejkoľvek pomoci učiteľov svojej školy. „Stáva sa totiž, že aj žiak, ktorý mal výborne spravený monitor, aj dobré známky na vysvedčeniach, má neskôr pri štúdiu na gymnáziu problémy,“ upozorňuje Balko.
Podobné problémy, ako má Slovensko, riešia aj v susednej Českej republike. Tam sa rozhodli pre zavedenie jednotných testov na prijímačkách na stredných školách. Tento školský rok sa do nového systému mohli stredné školy zapojiť dobrovoľne, od budúceho roka by mali byť jednotné prijímačkové testy z češtiny a matematiky na všetkých stredných školách. Štát pritom nachystá tri typy testov – pre osemročné gymnáziá, bilingválne gymnáziá a pre deviatakov. Hranicu úspešnosti, teda či žiak prijímačky spraví, si určujú riaditelia škôl podľa odporúčania štátu.