Zdôraznil, že jeho snaha je dôkazom toho, že aj „malý“ človek má šancu uspieť, ak sa pustí s vervou do obhajoby svojej pravdy.
Podľa hovorkyne Štátnych lesov TANAP-u Lenky Burdovej na prenájom chaty prišli do súťaže tri ponuky vrátane tej, ktorú podal Peter Petras mladší, syn doterajšieho chatára Petrasa. Ten bol nakoniec jediný, ktorý splnil podmienky na prenájom hnuteľného majetku vo vlastníctve štátu v 3. – 5. stupni ochrany prírody. „Výška ročného nájmu bude 1 500 eur a ďalšie podmienky, ktoré stanovuje ministerstvo životného prostredia, budú súčasťou nájomnej zmluvy,“ spresnila Burdová.
Petras sa cítil ukrivdený, že sa musel prihlásiť do výberu o nového nájomcu po tom, čo Rainerovu chatu postavil na nohy a vo Vysokých Tatrách sa stala známym miestom. „Chápem, že Štátne lesy museli dodržať zákon, ale neviem, kto mal tú odvahu uchádzať sa o chatu a prísť si tak na hotové. Ale teraz je to aj tak jedno, už ma to nezaujíma,“ hovorí Petras. V tejto súvislosti chce poďakovať aj politikom. „Je pravda, že aj ja som na nich nadával, ale chcem dať dole klobúk, ktorý nosím na hlave, pred ministrom Jahnátkom, ktorý tu bol na chate osobne, aj pred pani poslankyňou Laššákovou, ktorá dozrela na zmenu zákona po právnej stránke,“ povedal chatár z Rainerky. Ťažké srdce má, naopak, na politikov, ktorých nechcel menovať, no nepomohli napriek tomu, že to sľúbili.
Foto: SITA, Radoslav Maťaš
Petras sa už nevie dočkať okamihu, keď dnes podpíše so Štátnymi lesmi TANAP-u novú nájomnú zmluvu a pustí sa do práce. „Z dlhodobejších plánov by som spomenul drenáž okolo chaty, predĺženie strechy a výmenu podlahy,“ vymenúva Petras, čo ho čaká. Tvrdí, že postupne pripraví ďalšie prekvapenia, lebo pre ľudí, ktorí merajú cestu na chatu, vždy treba niečo nové. Návštevníci neprídu ani tento rok o povestný snehový Betlehem. „Už preň chystám debnenie, začalo aj snežiť. Ak však nenapadne aspoň 20 centimetrov snehu, nemá to zmysel,“ tvrdí Petras s tým, že ak sa rozsneží, Betlehem bude do konca týždňa.
Na Rainerovu chatu v nadmorskej výške 1301 metrov, ktorá je najstaršia vo Vysokých Tatrách, to z Hrebienka trvá zhruba pol hodiny. Bola postavená v roku 1863 Jánom Jurajom Rainerom. Keď v roku 1884 postavili neďaleko nej väčšiu chatu Kamzík, útulňa slúžila ako nocľaháreň pre vodcov a nosičov, neskôr ako sklad. Správa TANAP-u dala ešte v roku 1983 Rainerovú útulňu ako pamiatkový objekt zrekonštruovať. V roku 1997 sa do obnovy interiéru pustil Peter Petras a o rok neskôr dal útulňu do prevádzky. Odvtedy slúži verejnosti s malým občerstvením bez podávania jedál a ubytovania. V chate je aj malá expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierka starého horolezeckého náradia a lyží. Je cenným dokladom dobovej architektúry chát.