Kritici Pastorekovi vyčítajú najmä slabú argumentáciu pri vyjednávaní rozpočtu, ale aj spôsob komunikácie vo vnútri akadémie. Problém so snahou štátu krátiť peniaze pre akadémiu sa opakuje už niekoľko rokov, tento rok je však špecifický. SAV totiž čaká veľká zmena. Jednotlivé ústavy by sa mali spájať do väčších celkov, ktoré sa majú o rok stať verejnými výskumnými inštitúciami s možnosťou podnikať.
Pastorek chce na obvinenia kritikov reagovať na sneme. „Prijmem rozhodnutie, aké bude. Snem je najvyšší orgán, ktorý si ma zvolil a má právo ma aj odvolať. Nemal som však možnosť sa k tomu vyjadriť, na sneme chcem obvinenia vyvrátiť,“ povedal Pastorek pre Pravdu. Pripomenul tiež svoj sľub, že na ďalšie funkčné obdobie kandidovať nebude. Predsedom SAV je od marca 2009, druhé funkčné obdobie. To sa síce končí v roku 2017, nie je však vylúčené, že nový predseda SAV sa bude voliť už o rok pri chystanej transformácii ústavov.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Päť minút po.
Jednou z hlavných výhrad jeho kritikov bol spôsob vyjednávania rozpočtu na budúci rok. Ministerstvo financií navrhlo pre SAV škrty vo výške desať miliónov, po viacerých protestoch vedcov, ktorí vyšli na jeseň aj do ulíc, dostala akadémia napokon pridaných osem miliónov. „Niekedy v apríli predseda poznal návrh rozpočtu od ministerstva financií a dlho bol ticho. Až keď sa začali k nemu vyjadrovať vedecké rady ústavov, neskôr snem a až posledné sa koncom septembra vyjadrilo predsedníctvo, že nesúhlasí s takým návrhom rozpočtu,“ hovorí Fedor Gömöry z Elektrotechnického ústavu SAV.
Krátenie rozpočtu štát odôvodňoval reformou ESO, ústavy však podľa Gömöryho nevideli nijakú analýzu, na základe ktorej sa dospelo k návrhom takých škrtov. „Ak nejaká analýza hovorí, že sme tu nadbytoční, tak by sme ju radi videli. Keďže sme ju nevideli, tak by mal predseda na to reagovať,“ zdôrazňuje Gömöry. Vyvracať mal viaceré výroky politikov, ktoré podľa neho svedčia o neznalosti prostredia, v akom vedci pracujú.
Minister financií sa napríklad sťažoval, že ústavy SAV majú veľa obslužného personálu. „Pracujem v materiáloch pre elektrotechniku, robíme laboratórne modely a potrebujem k tomu 1–2 inžinierov a 1–2 technikov, tých, ktorí sa nazývajú obslužný personál, ale to sú odborní pracovníci. A máme ich podstatne menej ako potrebujeme. Situácia je potom taká, že u nás vedeckí pracovníci vŕtajú dierky, keď niečo treba rýchlo upraviť,“ vysvetľuje Gömöry.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Argumentáciu v prospech akadémie Pastorek podľa neho zanedbal. „Neviem prečo a to bol základ toho, že nám chceli tak silno znížiť rozpočet. A to, že nám ho vrátili, nebol výsledok rokovaní predsedu,“ dodáva Gömöry.
Pastorekovi kritici mu pripomínajú aj to, že sa neohradil proti výrokom vtedajšieho ministra školstva Petra Pellegriniho, keď hovoril o duplicite ústavov.
Pastorek tvrdí, že o rozpočet SAV bojoval od začiatku, spôsob vyjednávania má však zaužívané postupy. „Tento rok bol dosť problematický, ale na druhej strane musím povedať, že sa to opakuje každoročne,“ vraví Pastorek. Ani s terajšími 58,5 milióna eur na budúci rok nie je spokojný. „Ale viac sa nedalo spraviť,“ dodáva.
To, že situácia s rozpočtom bola tento rok podobná ako vlani, potvrdzuje Ján Sedlák, riaditeľ Ústavu experimentálnej onkológie. Prečo sa však vedci rozhodli pre odvolávanie Pastoreka, nechcel komentovať. „Nechcem špekulovať, prečo sa deje teraz, keď vlani bola situácia taká istá,“ hovorí Sedlák. Objem mzdových prostriedkov pre rozpočtové organizácie je napokon teraz vyšší ako vlani. „Dôvodné obavy, že riaditelia nebudú mať na výplaty, boli aj vlani, a keď bol návrh rozpočtu v auguste zverejnený, predsedníctvo argumentovalo, písalo, rozporovalo,“ dodal Sedlák.
Výsledok budúcotýždňového snemu nechcel odhadovať. Ani to, čo sa stane a kedy by bola voľba nového predsedu v prípade, ak by Pastorek bol odvolaný. „To budeme riešiť na sneme,“ dodal. Šance na odvolanie Pastoreka nekomentoval ani Gömöry.
Akadémiu čaká náročný rok. V pripomienkovom konaní je návrh zákona o verejných výskumných inštitúciách, ktoré sa majú vytvoriť z terajších ústavov akadémie. Tým sa im má umožniť získavanie zdrojov aj v rámci spolupráce s firmami. Zároveň sa má začať so zlučovaním jednotlivých organizácií. Na zlučovanie a znižovanie počtu ústavov v rámci reformy verejnej správy tlačia rezorty vnútra i financií. V súčasnosti funguje na SAV takmer 60 rozpočtových a príspevkových organizácií. Z nich by sa malo stať 12 verejných výskumných inštitúcií.
„Nechceme, aby zanikol nejaký ústav, ale budú sa vytvárať celky podľa tematiky – vedy o spoločnosti, humanitné, lekárske, ekologické, materiálový výskum a podobne,“ hovorí Pastorek. Spájanie a zároveň zmena na verejné výskumné inštitúcie môže byť podľa neho ekonomicky výhodnejšie. „Niektoré ústavy sú veľmi maličké, potrebujeme, aby mali väčšiu istotu aj ekonomickú. V žiadnom prípade to nenaruší slobodu bádania,“ tvrdí Pastorek. Budúcu štruktúru akadémie by mala načrtnúť chystaná novela zákona o SAV. Zmeny majú začať platiť od januára 2016.