Po rozvode sa odsťahovala k príbuzným neďaleko Humenného, dcéru vychovávala s 200 eurami mesačne. „Chcela som sa zamestnať, ale v regióne, kde nie je dosť práce, sa matka s malým dieťaťom ťažko zamestná,“ pokračuje Barbora, ktorá je zjavne rada, keď sa môže so svojimi problémami niekomu zdôveriť. Prácu a podnájom si napokon našla v Bratislave, pár kilometrov od otvorených hraníc s Rakúskom. Teda kúsok od krajiny, kam sa z východného Slovenska už pred rokmi vysťahovali za prácou a novým životom Barborina matka, brat i sestra.
Pre Barboru a jej dcéru sú však hranice a život pri najbližšej rodine v podstate zatvorené. Hoci by aj ona rada odišla za lepšie platenou prácou do Rakúska, ak by odišla s dcérou bez súhlasu exmanžela, stala by sa únoskyňou. Mohol by byť na ňu vydaný medzinárodný zatykač a žila by v strachu, že ju raz nájdu a o dcéru príde. „Samozrejme, že mám chuť zbaliť sa a odísť, chcem pre svoju dcéru len to najlepšie, ale nechcem spraviť niečo, čo by som neskôr ľutovala,“ vysvetľuje. Dohoda s exmanželom sa však zatiaľ nečrtá…
Tento rok evidujú 25 únosov
V podobnej situácii ako Barbora sú mnohé ženy. Niektoré sa však naozaj zbalia a aj bez dohody s bývalým partnerom vezmú dieťa a zo Slovenska odídu. Dôvodom býva nielen ich zlá sociálna situácia, ale aj tyrania či alkoholizmus partnerov. Prípadov žien, ktoré odchádzajú s deťmi do cudziny, pribúda. Podľa údajov Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, kým pred piatimi rokmi bolo zo Slovenska unesené jedno dieťa, tento rok zaznamenali už 25 únosov.
Podobne to bolo vlani i predvlani. Najčastejšie sú únosy do bohatších krajín ako Veľká Británia, Nemecko a Rakúsko, v drvivej väčšine prípadov odchádzajú s deťmi práve ženy. „Väčšinou ide o nezosobášené páry. Možno si myslia, že je jednoduchšie odísť od partnera, lebo nepotrebujú rozvod, ale v skutočnosti má dieťa aj toho druhého rodiča a bez jeho súhlasu nemožno s dieťaťom odísť,“ hovorí Andrea Císarová, riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Centrum v takýchto prípadoch na žiadosť druhého rodiča kontaktuje partnerskú organizáciu v danej krajine a žiada, aby bola matka požiadaná o dobrovoľný návrat. Ak to matka neurobí, o tom, či sa má s dieťaťom vrátiť, rozhodne súd.
Dôvody, pre ktoré ženy s deťmi odchádzajú, bývajú podľa nej často ekonomické. Svedčí o tom aj fakt, že prípady únosov, ktoré zaznamenali, sa týkajú najmä žien s deťmi z regiónov s vyššou nezamestnanosťou, pričom smerujú do krajín s vyššou životnou úrovňou.
Podľa sociologičky Moniky Čambálikovej odchod žien s deťmi do cudziny súvisí s vplyvmi hospodárskej krízy, slabou podporou matiek s deťmi, ale aj s tým, že pre mladých ľudí je vysťahovanie sa do cudziny prirodzenejšie ako kedysi. „Mladí sú oveľa mobilnejší a odchod za lepšími podmienkami je častejšou stratégiou riešenia životných situácií ako u generácii predtým,“ hovorí Čambáliková. To, že odchádzajú ženy s deťmi, považuje za prejav ich emancipácie, ale aj veľkej odhodlanosti postarať sa o seba a svoje dieťa. „Ak sa niekto rozhodne pre taký odchod, potrebuje veľa sily a odhodlania,“ dodáva.
Pred odchodom treba dať návrh na súd
Niektoré ženy si podľa Čambálikovej možno ani neuvedomujú, že dieťa vlastne unesú. „Ak im bývalý partner neprispieva na výživné, ale ony sa o dieťa snažia postarať, pričom by po odchode aj tak nemali komu dieťa zveriť, tak sa rozhodnú ísť aj s dieťaťom. Vychádzajú z toho, že chcú pre dieťa to najlepšie a možno nemajú také právne povedomie, aby vedeli, že ide o únos,“ dodáva.
To, že radšej odchádzajú, môže podľa nej súvisieť aj s nedostatočnou podporou rodín s deťmi či osamelých matiek. Chýba tiež nájomné bývanie a tam, kde aj je práca, sú prenájmy veľmi drahé. „Materské a rodičovské príspevky nie sú také, aby zabezpečovali dôstojný život. Prečo by si inak vysťahovaním komplikovali život?“ uzatvára Čambáliková.
Císarová upozorňuje, že pre matku s dieťaťom je určite lepšie, ak pred odchodom dá návrh na súd, aby jej partner umožnil vycestovať z krajiny aj s dieťaťom. „Je to najlegálnejšie riešenie, pri ktorom sa matka nemusí skrývať a báť, že dieťa jej potom zoberú,“ hovorí Císarová. Pri rozhodovaní o návrate detí, ktoré matky vzali bez súhlasu partnera do cudziny, súd zvažuje aj podľa toho, ako dlho v danej krajine dieťa je. Ak tam žije len pár mesiacov, súd zvyčajne rozhodne o návrate na Slovensko. Ak tam má už vytvorené zázemie, chodí do školy, súd zváži, či návrat nariadi.
Císarová tiež pripomína, že pri deťoch, ktoré sú staršie ako sedem rokov, má súd možnosť dieťa vypočuť a až potom rozhodnúť o tom, či nariadi jeho návrat. „Sedemročné dieťa, ktoré má nejaké zázemie, chodí do školy, môže povedať, kde chce byť. A to sú veci, ktoré v procese môžu spôsobiť zvrat,“ dodáva Císarová.