Tá reaguje na náročnejšie požiadavky spotrebiteľov či zvyšujúci sa počet alergií na potraviny.
„Cieľom nového nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom je, aby sa pri nákupoch rozhodovali na základe dostatočného množstva informácií a vedeli si tak vybrať zdravšie a bezpečnejšie potraviny,“ povedala Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Nové požiadavky dopĺňajú dosiaľ platné predpisy o všeobecnom označení potravín z roku 1978 a pravidlá uvádzania výživovej hodnoty z roku 1990. Tie boli všeobecné a neprihliadali na zvyšujúce sa nároky spotrebiteľov a pribúdajúci počet alergikov na rozličné potraviny.
Od soboty obsahujú etikety produktov konkrétnejšie požiadavky. Medzi ne patrí aj minimálna veľkosť písma, ktorá zabezpečuje lepšiu čitateľnosť informácií. Písmená by nemali byť menšie ako 1,2 milimetra.
Doteraz napríklad výrobcovia uvádzali na etiketách látky, ktoré spôsobujú alergie alebo neznášanlivosť, ale podľa Paulíny Komarovej z kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, nebolo to dostatočné. „Tieto zložky je zároveň potrebné v zložení výrobku zvýrazniť, a to napríklad prostredníctvom písma, štýlu alebo farby pozadia,“ ozrejmila Komarová.
Nepovinným údajom na obaloch potravín zostáva krajina pôvodu. Výnimkou sú mäsové výrobky z ošípaných, oviec, kôz a hydiny, ktoré musia obsahovať miesto chovu a zabitia. Povinné informácie sú po novom uvedené aj pri internetovom či zásielkovom predaji.
Upravené predpisy majú prispieť k zdravšiemu životnému štýlu. Smernica Európskeho parlamentu, v ktorej sú tieto požiadavky zhrnuté, však platí už od roku 2011. „Podniky mali na prispôsobenie novým parametrom tri roky, to pokladáme za dostatočný čas,“ dodala Ludviková s tým, že veľký počet výrobcov už teraz používa označovanie, ktoré je v súlade s pravidlami platnými od dnešného dňa.
Marta Černá z Fóra spotrebiteľov povedala, že akákoľvek informácia pre spotrebiteľa je dobrá, ak sa o ňu aktívne zaujíma. „Dnes máme generáciu, ktorá je alergická na všetko a určite ocenia informácie o alergénoch, no absolútna kontrola potravín podľa mňa neexistuje,“ reagovala Černá.
Združenie slovenských spotrebiteľov zmeny v označovaní potravín víta. „Škoda, že neprišli skôr. Až nasledujúce obdobie ukáže, ako sa výrobcovia vyrovnajú s týmito povinnosťami,“ povedal Miroslav Tulák zo združenia. Lepšia čitateľnosť, menej zavádzania o obsahu a kvalite, reálnejšie názvoslovie, skutočná krajina pôvodu by mohli podľa neho spotrebiteľom pomôcť lepšie sa orientovať v ponuke potravín.
Ak sa na pultoch objavia výrobky, ktorých etikety nebudú spĺňať podmienky európskeho nariadenia, tak podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy výrobcom hrozí pokuta od 100– do 100-tisíc eur.
Denník Pravda oslovil aj niektorých výrobcov potravín. Ich výrobky na pultoch už majú nové označenie. Kvôli novému nariadeniu niektorí z nich museli upravovať obaly, čo znamenalo vyššie náklady. Tie sa však do koncových cien výrobkov nepremietnu. Zmenou dizajnu prešli aj produkty Tatranskej mliekarne v Kežmarku. „Obal každého jedného produktu sa musel upravovať, čo nás zaťažilo personálne a finančne,“ povedala marketingová manažérka spoločnosti TAMI Tatranská mliekareň Martina Bjalončíková. Podľa nej však konečný zákazník tieto náklady nepocíti.
Podobne reagovali aj výrobcovia napolitánok a dobošiek spoločnosť I.D.C. Holding či producent čajov M. Ber z Dunajskej Stredy. „Každá zmena na obale prináša zo sebou dodatočné náklady. Ceny výrobkov sa nebudú meniť,“ povedala Zuzana Kágerová, obchodná riaditeľka spoločnosti M. Ber. Na zmeny sa pripravovali postupne.
„Zmenili sme tvar a veľkosť etikety, údaje museli zapísať podľa nariadenia, čo zvýšilo náklady na výrobu,“ povedala manažérka kvality Pekárne a cukrárne Rusina Dolný Kubín Lucia Guothová. Ceny chleba a pečiva však nezvýšili.
Etikety na niektorých výrobkoch však nemusia spĺňať nové prísnejšie pravidlá ani po 13. decembri. Umožňuje to výnimka, podľa ktorej sa môžu dopredávať zásoby v závislosti od doby spotreby alebo minimálnej trvanlivosti.
Na etiketách dostával spotrebiteľ do 12. 12. 2014 informácie:
- o zložení, výrobcovi, forme uskladnenia a prípravy výrobku
- pravidlá sa vzťahovali na potraviny určené pre spotrebiteľov, reštaurácie, nemocnice, jedálne či iné stravovacie zariadenia
- etikety na potravinách museli byť nezmazateľné, jasne viditeľné, čitateľné a pochopiteľné
- alergény museli byť na etikete vždy vyznačené a obsahovala aj množstvo jednotlivých ingrediencií a ich percentuálny podiel vo výrobku
- výrobcovia mohli uvádzať doplňujúce informácie v prípade, že sú presné a spotrebiteľa nijakým spôsobom nezavádzajú
- zakazovali sa tvrdenia, že potravina predchádza ochoreniam alebo ich lieči
Zmeny na etiketách platné od 13. 12. 2014:
- kombinujú požiadavky smerníc platných dovčera a sú doplnené o podrobné informácie, ktorými reagujú na zmenu potrieb zákazníkov
- oddnes je povinné označenie miesta chovu a zabitia pri mäse z ošípaných, oviec, kôz a hydiny
- povinné je vyznačenie alergénov (napr. arašidy, mlieko) v zozname ingrediencií
- lepšia čitateľnosť etikiet, je určená minimálna stredná veľkosť písma na 1,2 milimetra
- povinné je uvádzanie alergénov aj pre nebalené potraviny vrátane tých, ktoré sa predávajú v reštauráciách či kaviarňach
- uvádzať sa tieto informácie musia aj pri potravinách pri internetovom či zásielkovom predaji
- povinné sú tiež informácie o výživových hodnotách, ktoré spotrebiteľom pomôžu ľahšie nájsť potraviny vyhovujúce ich osobným, prípadne výživovým potrebám (informácie o energetickej hodnote, tuku, nasýtených tukoch, uhľohydrátoch, cukroch, bielkovinách a soli)
- označenie krajiny a miesta pôvodu je na potravinách stále nepovinné (netýka sa pôvodu mäsa)
Zmeny na etiketách od 13. 12. 2016:
- povinnosť uvádzať nutričné informácie – výživové hodnoty