Pre mentálne postihnutých a ľudí s rôznymi duševnými chorobami je to veľký krok dopredu. Každý rok príde o spôsobilosť asi 1 300 z nich, nie vždy je to najlepšie riešenie.
Ministerstvo spravodlivosti chce zmeniť pravidlá v rámci nového Civilného mimosporového poriadku, ktorý bol odoslaný na rokovanie vlády. Ak ho schváli a následne aj parlament, úplné zbavenie spôsobilosti od roku 2016 nebude možné. Namiesto neho bude najtvrdším riešením obmedzenie spôsobilosti. Znamená to, že súd presne vymedzí, ktoré právne úkony človek robiť nemôže. Sudca sa s ním bude musieť zoznámiť a hlbšie skúmať jeho schopnosti. Na porovnanie, za jeden rok príde o spôsobilosť priemerne 1 300 občanov a len zhruba stovke sa svojprávnosť obmedzí. Tento nepomer dlhodobo kritizujú ochrancovia ľudí s duševnými chorobami. Majú pocit, že súdy sa snažia prípadov čo najrýchlejšie zbaviť a je pre ne jednoduchšie úplne odňať spôsobilosť.
Rozhodnutiam od stola odzvoní
Po novom by sa malo zmeniť aj posudzovanie ľudí, ktorým majú byť odobraté niektoré práva. Každý prípad rieši súd, ktorý vychádza zo znaleckého posudku psychiatra. Často je jediným dôkazom, ktorý o spôsobilosti rozhodne. Ak zákon prejde, súd sa bude musieť s daným človekom zoznámiť a neprihliadať len na znalecký posudok. „Navyše, už ten, kto podáva návrh, bude musieť zdôvodniť, prečo toto krajné riešenie vôbec prichádza do úvahy. Bude musieť popísať, aké iné opatrenia sa snažil urobiť, aby mu predišiel,“ vysvetľuje zmeny Alexandra Donevová, hovorkyňa rezortu spravodlivosti.
Zástupcovia mentálne postihnutých súhlasia. Súčasné súdne konania o zbavení svojprávnosti majú podľa nich viacero nedostatkov. Niekedy osoba, o ktorej svojprávnosti sa rozhoduje, ani netuší, že sa konanie už začalo. Okrem príbuzných ho totiž môže navrhnúť aj zdravotnícke zariadenie, ústav sociálnej starostlivosti či súd. „Často nebývajú prítomní žiadni skutoční svedkovia a nie sú navrhované žiadne dôkazy. Posudok súdneho znalca z odboru psychiatrie sa považuje za jednoznačnú vedeckú pravdu,“ reaguje Zuzana Stavrovská, advokátka a zároveň podpredsedníčka Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím.
Riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku Pavel Černák oponuje, na vypracovaní posudku si lekári vždy dajú záležať. „Pacient je podrobený dôkladnému vyšetreniu, pričom znalec sa v záveroch opiera predovšetkým o odborné zistenia. Môže pritom brať do úvahy aj výpovede svedkov. Znalecký posudok je pre súd dôležitý, to však neznamená, že súd sa vo svojom rozhodovaní riadi iba ním. Ak má o posudku pochybnosti, môže nariadiť nové znalecké vyšetrenie, ktorým poveruje iného znalca,“ uvádza Černák.
Rezort spravodlivosti prízvukuje, že ak nový zákon prejde, súdy budú povinné informovať príbuzných o začatí súdneho konania. Takisto by mali spoznať a vypočuť si človeka, o ktorého spôsobilosti budú rozhodovať. Znalecký posudok síce bude mať svoju váhu, ale súd bude hľadať čo najmenej bolestivé riešenia, nie priamo zbavenie svojprávnosti.
„Pokiaľ súd rozhoduje o spôsobilosti bez toho, aby daného človeka videl, vnímam to ako možné porušenie jeho práv. Samozrejme, niekedy sa z objektívnych dôvodov človek nemôže pojednávania zúčastniť, napríklad ak je na psychiatrickej klinike alebo leží v kóme,“ pripomína advokát h&h Partners Ivan Humeník. V týchto prípadoch by mal súd napríklad psychiatrického pacienta vypočuť priamo na oddelení.
Zodpovednosť na pleciach príbuzných
Slovensko je medzi poslednými štátmi, ktoré majú úplné pozbavenie spôsobilosti v zákone. „Od tohto januára ho zrušili aj v Česku, takisto nefunguje ani v Nemecku, Maďarsku či Rakúsku. Chystané zmeny určite vítame, uľahčia život mnohým ľuďom. Napríklad rodičia navrhovali zbavenie svojprávnosti pre svoje deti, ktoré boli duševne choré. Často ani netušili, čo to obsahuje,“ hovorí advokátka Stavrovská. Rodičia za nimi neskôr prichádzali a priznali sa, že spôsobilosť chcú svojim deťom vrátiť a budú za ňu bojovať. Neuvedomovali si, že ich dieťa doslova prichádza o možnosť rozhodovať o sebe.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
V mnohých prípadoch však odobranie spôsobilosti malo svoj význam. Potvrdzuje to aj Alena z Rimavskej Soboty. „Moja mama sa dlhé roky trápila s Alzheimerovou chorobou. Keď mala asi 80 rokov, začala robiť veci, ktoré nás desili. Raz pomaľovala celú izbu, inokedy sa o polnoci vybrala sama do mesta. Báli sme sa, že si ublíži alebo ju na niečo nalákajú. Lekárka nám poradila, aby sme ju zbavili spôsobilosti,“ spomína Alena. Po rozhodnutí súdu sa celej rodine uľavilo, mali pocit, že chorá žena bude viac chránená. Jej stav sa totiž neprestajne zhoršoval.
Úplné a čiastočné zbavenie spôsobilosti
Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony znamená, že človek nemôže vstupovať do žiadnych právnych vzťahov. Nemôže uzatvárať zmluvy ani narábať so žiadnou hotovosťou. Jeho podpis je neplatný. Podľa Občianskeho zákonníka môže prísť o svojprávnosť jedine človek s vážnou duševnou poruchou, ktorý nedokáže robiť spomínané právne úkony. Ide napríklad o niektoré mentálne postihnutia a rôzne formy demencie, Alzheimerovu chorobu či schizofréniu.
Existuje však aj čiastočné obmedzenie spôsobilosti. Týka sa ľudí s vážnou duševnou chorobou a tiež tých, ktorí pre nadmerné pitie alkoholu alebo užívanie drog nedokážu robiť niektoré právne úkony. Je na súde, ktoré práva človeku ponechá a či bude môcť narábať aspoň s nejakou hotovosťou.
Keďže ide o veľmi vážny zásah do základných práv a slobôd, musí o ňom rozhodnúť súd. Nesvojprávnemu človeku je pridelený opatrovník, ktorý sa stáva jeho zákonným zástupcom a vybavuje za neho buď všetky, alebo súdom určené právne záležitosti. Jeho výber je dôležitý, za chorého človeka totiž podpisuje zmluvy alebo odsúhlasuje jeho liečbu. Opatrovníci však môžu riešiť len právne úkony bežnej povahy, nie napríklad prevody nehnuteľností. O „nebežných“ úkonoch, ktoré v zákone nie sú priamo definované, musí rozhodovať súd. Zabrániť sa má tomu, aby napríklad príbuzní zbavili svojich nespôsobilých rodičov majetku.
Opatrovníci nemusia byť zodpovední za všetko. V prípade, že človek s obmedzenou spôsobilosťou niečo ukradne alebo ublíži inej osobe, súd bude skúmať, či si svoje konanie uvedomoval. Môže sa však stať, že opatrovník mohol škode zabrániť a stíhaný bude aj on. Vždy to závisí od konkrétneho prípadu.