Inšpektori evidujú len dva podnety, podvodov pri nákupoch cez sociálne siete je však viac. „Aj keď sa spotrebitelia na pracoviská SOI obracajú, nevedia predložiť identifikačné údaje predávajúceho, ako je meno obchodníka, názov či sídlo firmy. Potom je nemožné zistiť skutočnú identitu predávajúceho. Ide o nezákonné podnikanie, ktorému SOI, ako orgán dozoru, nedokáže zabrániť,“ vysvetlila hovorkyňa inšpekcie Danuša Krkošová. Dodala, že riziko obchodovania na sociálnej sieti spočíva predovšetkým v anonymite, ktorá podvodníkom dáva možnosť ukrývať sa za neznámym profilom.
virtuálneho podvodníka natrafila aj 27-ročná Diana z Rimavskej Soboty, ktorá nakupovala vianočný darček pre svoju sestru. „Teraz už viem, že som mu naletela, ale v tej chvíli som si to vôbec neuvedomovala. Vystupoval pod vymysleným menom, ponúkal parfum za polovicu bežnej ceny a mal niekoľko pozitívnych komentárov od zákazníkov. Možno to boli len fiktívni zákazníci, tiež to nevylučujem,“ rozpráva Diana.
Obchodník s parfumami medzi informáciami neuvádzal svoje meno, adresu ani sídlo firmy či obchodný názov. Pod fotografiami voňaviek si však Diana prečítala reakcie spokojných zákazníkov. To ju presvedčilo. Ďalej postupovala podľa pokynov, ktoré predajca opisoval vo svojom profile. Napísala mu správu, v nej uviedla svoje meno, adresu a názov parfumu, ktorý si chcela objednať. Po necelej hodine dostala odpoveď, ktorá objednávku potvrdzovala. Obchodník ju vyzval, aby previedla peniaze vopred na jeho účet. Darček pre sestru za 20 eur uhradila a v priebehu piatich dní jej zásielku doručili. „Neverila som vlastným očiam. Fľaštička sa vôbec nezhodovala s popisom na internete. Keď som parfum ovoňala, zacítila som nesmierny zápach,“ dodáva s hnevom v hlase Diana, ktorá falošného predajcu niekoľkokrát kontaktovala cez správu. Ten ju ignoroval.
Nárast nákupov prostredníctvom sociálnych sietí registruje aj Miroslav Tulák zo Združenia slovenských spotrebiteľov. „Treba dávať pozor na neoverených predajcov. Tí predovšetkým lákajú často až podozrivo nízkymi cenami,“ upozorňuje Tulák. Pripomenul, že predajcu by si mali kupujúci vopred overiť. „Keď spotrebiteľ začne pátrať, zistí, že napríklad uvedená adresa nemá s obchodníkom nič spoločné a je nezastihnuteľný,“ podotkol.
Podľa Jozefa Dvorského, výkonného riaditeľa Slovenskej asociácie pre internetový obchod, informácie o obchodníkoch sa dajú získať v obchodnom či živnostenskom registri alebo v zozname Certifikovaných internetových predajcov.
Inšpekcia radí, že od predajcu, ktorý na sociálnej sieti neuvádza meno, kontaktnú adresu, názov či sídlo firmy, by si mal kupujúci pred objednávkou tieto údaje vyžiadať. V prípade, že bude podvedený, s podnetom na SOI sa môže obrátiť len s úplnými informáciami. Ak ich spotrebiteľ nemá, môže kontaktovať policajné či colné orgány, ktoré vyšetria podozrenia z podvodu.