Navrhované nové normy patria dôležitosťou i rozsahom k najväčším právnym reformám od vzniku samostatnej SR. Každý zo zákonov má okolo 500 paragrafov. Minister spravodlivosti Tomáš Borec zdôraznil, že rekodifikácia civilného práva “prináša celý komplex zmien, ktoré majú za cieľ zrýchliť, zjednodušiť a skvalitniť civilné konanie na úplne novú úroveň. Mali by znamenať vážny posun vpred,“ vyhlásil.
Šéf rezortu spravodlivosti schválené zákony nazval „vianočným darčekom pre občanov, ktorí sa majú podľa neho na čo tešiť“. Minister spresnil, že zákon bude v parlamente v prvom čítaní v januári, ale potom chcú vytvoriť dlhší časový priestor na predkladanie a zapracovanie pripomienok. Do leta by mali byť normy schválené a vzhľadom na to, o aké vážne zákony ide, by mali byť platné až v júli 2016. O závažnosti noriem svedčí aj to, že pri ich prerokovávaní na vláde boli predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová a šéfka Súdnej rady SR Jana Bajánková. Obe nové normy privítali. Premiér Robert Fico vyhlásil, že schválené kódexy prinesú revolučný zásah do konania súdov.
Civilný sporový poriadok je nosnou časťou rekodifikácie. Upravuje postup súdu, strán a osôb, ktoré sa zúčastňujú na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Majú sa napríklad zmeniť pravidlá doručovania súdnych zásielok pre fyzické osoby. Doručovanie bude priamo viazané na adresu trvalého pobytu. Ak si tam účastník konania takúto zásielku neprevezme, súd ju po zákonnej lehote bude považovať za doručenú. Novým kódexom chcú dať sudcovi do rúk prostriedky tzv. koncentrácie sporového konania. Bude môcť stanoviť stranám sporu povinnosť predložiť všetky dôkazy v určitej lehote a potom bude môcť sudca povedať, že od tejto fázy neakceptuje žiadne nové dôkazy, nové skutočnosti. Dnes sa stáva, že aj po dvoch rokoch konania, keď je už všetkým všetko jasné a súd by mal rozhodnúť, jeden z účastníkov, ktorý sa rozhodne pojednávanie naťahovať, prinesie nové dôkazy a proces sa tak predlžuje, vysvetlil minister. Borec upozornil na zavedenie inštitútu predbežného prejednania sporu. Tak by sa mohlo podľa neho mnoho razy prísť na to, že samotný spor nie je potrebný, dodal. Svedka bude musieť pre potreby súdu zabezpečiť tá strana sporu, ktorá ho navrhla. V prípade námietok zaujatosti voči sudcom pri sporových konaniach budú hroziť pokuty do 500 eur, ak súd námietku neprijme a zistí, že išlo o zjavnú obštrukciu.
Správny súdny poriadok sa bude využívať v prípadoch preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Rekodifikátori sľubujú komplexnú zmenu filozofie, profesionalizáciu aj špecializáciu tohto súdnictva. Minister vysvetlil, že sa vytvorí veľký senát Najvyššieho súdu SR, ktorý bude zjednocovať jednotlivé rozhodnutia krajských súdov a aj Najvyššieho súdu SR, aby sa zvýšila právna istota.
Civilný mimosporový poriadok sa bude využívať v mimosporovej agende, ktorú tvoria najmä tzv. statusové veci. Ide o prípady, keď štát a spoločnosť majú eminentný záujem na ich vyriešení. Je to napríklad rozhodovanie o maloletých deťoch, o osobnom stave, dedičských veciach a pod. Na rozdiel od sporovej agendy sa v takzvanom mimosporovom konaní uplatňuje vyšetrovacia zásada. Súd teda nie je odkázaný len na dôkazy prednesené účastníkmi, ale sám musí dôkazy vykonávať v záujme zistenia objektívnej, „materiálnej“ pravdy. Takéto konanie sa od sporového líši napríklad aj tým, že ho zväčša môže začať súd aj bez návrhu účastníkov konania.