Týmto rozhodnutím dal Ústavný súd zrejme definitívnu bodku za kauzou nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.
Čentéš namietal, že postupom prezidenta Ivana Gašparoviča bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň namietal , že bolo porušené jeho právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám, právo na vstup do verejných služieb svojej krajiny, právo na rovnosť a ochranu pred diskrimináciou.
Jozefa Čentéša zvolili poslanci 17. júna 2011 za generálneho prokuratúra. Hlasovalo za neho 79 z 89 prítomných poslancov. Bývalý prezident Ivan Gašparovič bol najprv nečinný, neskôr odmietol Čentéša vymenovať do funkcie. Jozef Čentéš podal v súvislosti s nečinnosťou prezidenta Gašparoviča sťažnosť na Ústavný súd ešte v roku 2011, v ktorej namietal nečinnosť prezidenta a zbytočné prieťahy v konaní. Ďalšiu sťažnosť vo veci namietaného porušenia základných práv rozhodnutím prezidenta SR nevymenovať ho do funkcie generálneho prokurátora podal Čentéš 3. januára 2013.
O druhej sťažnosti rozhodol Ústavný súd začiatkom decembra. Bývalý prezident SR Ivan Gašparovič porušil nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora jeho základné práva zaručené ústavou – prístup k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok, ako aj práva na vstup do verejnej služby štátu. Rozhodol o tom senát Ústavného súdu, ktorému predsedal Ladislav Orosz. ÚS zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta. Jozefovi Čentéšovi priznal finančné zadosťučinenie 60-tisíc eur.
Slovensko nemalo generálneho prokurátora až do 18. júna 2013, keď bol Jaromír Čižnár zvolený v NR SR za kandidáta na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora. V tajnej voľbe za neho hlasovalo 82 prítomných poslancov parlamentu – všetci zo strany Smer. Opozícia sa na hlasovaní nezúčastnila. Vtedajší prezident Ivan Gašparovič vymenoval Čižnára za generálneho prokurátora 17. júla 2013. Opozícia vtedy prezidentovi vyčítala, že s vymenovaním nepočkal do rozhodnutia Ústavného súdu SR.