Politická mapa sa za rok zmenila

Celkom nový obraz politickej scény nakreslili voliči za uplynulý rok. Jednak prirodzený pokles popularity postihol vládny Smer, ale oveľa dramatickejšie zmeny sa udiali v opozícii, a zrejme budú pokračovať aj ďalej.

22.12.2014 12:00
Bratislava, panoráma, hrad, parlament Foto:
Ilustračné foto.
debata (40)

Celkom nový obraz politickej scény nakreslili voliči za uplynulý rok. Jednak prirodzený pokles popularity postihol vládny Smer, ale oveľa dramatickejšie zmeny sa udiali v opozícii, a zrejme budú pokračovať aj ďalej. Na pomedzí zániku sa ocitla kedysi najsilnejšia pravicová strana SDKÚ, parlamentnú budúcnosť nemá zaistenú ani SaS. Zároveň vznikol nový subjekt Sieť, ktorý sa v prieskumoch vyšvihol pred všetkých svojich konkurentov v pravicovom priestore. A to ešte nie je koniec. Politici z parlamentu neprestávajú so zakladaním nových strán, čím sa celá politická scéna stáva pre voliča čoraz menej prehľadná.

"Stále dochádza k štiepeniu strán a objavovaniu sa nových. Nie je to len neuspokojenými ambíciami politikov, ale aj spoločenským dopytom, čo sa prejavuje v hľadaní politickej alternatívy, ktorá chýba,“ povedal politológ Tomáš Koziak.

Podľa sociológa Martina Slosiarika z agentúry Focus zmeny v náladách spoločnosti budú pokračovať aj naďalej. "Vôbec si nemyslím, že dnes sa dá ešte niečo konkrétnejšie povedať o začiatku roku 2016, kedy budú parlamentné voľby. Pokojne sa môže stať, že viacero strán nedosiahne na úroveň piatich percent a v parlamente nebudú,“ poznamenal.

Prieskumy svedčia o tom, že preferencie strán neboli počas roka stabilné. Vládny Smer začínal rok 2014 na úrovni 38 percent v prieskume agentúry Focus a 42 percent v agentúre Polis. V júni prišiel pokles vo Focuse až na 32 percent, v Polise na 35 percent. Podľa sociológa mohlo ísť o ešte doznievanie prehry šéfa Smeru Roberta Fica v prezidentských voľbách, tiež očakávania strany sa úplne nesplnili ani v európskych voľbách. Na konci júna sa však udial mimoriadny snem Smeru, kde Fico prišiel s balíčkom sociálnych opatrení a prejavil sa opäť aktívnejšie.

Vzápätí nastal pozvoľný vzostup popularity. Napriek posledným kauzám strana nestratila voličov. Zrejme k tomu prispel aj rýchly koniec nominantov Smeru vo funkciách. Skončili ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, predseda parlamentu Pavol Paška po kauze CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu či šéfovia nemocníc pre kauzu dodávky jedla do štyroch nemocníc v Poprade, Trnave, Banskej Bystrici a v Trenčíne. "Bolo to prezentované ako schopnosť vyvodiť politickú zodpovednosť a dokonca na najvyšších miestach Smeru,“ poznamenal k tomu Slosiarik.

Komplikovanejšia situácia je v pravicovom politickom spektre. Ak bude dochádzať k ďalšiemu triešteniu síl a pravica neurobí nič zásadné, Smeru môžu postačovať aj súčasné preferencie. "Či však dokáže získať 76 poslaneckých mandátov, čo mu zaručí väčšinu, tak to závisí od počtu strán, ktoré sa do parlamentu dostanú,“ myslí si sociológ.

V radoch opozície si Slosiarik všimol dva tábory. V jednom sú tradičné strany bývalej Ľudovej platformy KDH, Most – Híd a SDKÚ a druhý je zložený zo strán okolo politikov Igora Matoviča, Richarda Sulíka, Daniela Lipšica a Alojza Hlinu. "V pouličných manifestáciách sa zadefinovali ako alternatíva voči tradičným pravicovým stranám. Ich sila okrem Matoviča je však otázna. Je zjavné, že ak niekomu pouličné protesty pomáhajú, tak len Matovičovi, ktorý si upevňuje voličský elektorát, ale nemyslím si, že by na tom zarábali ostatné strany,“ hodnotí.

Najväčšiu mieru podpory z opozičných strán dokázala pre seba v priebehu roka získať Sieť Radoslava Procházku. V júni sa jej preferencie pohybovali okolo 16 až 17 percent. Po prevalení kauzy nahrávky rozhovoru Procházku s Igorom Matovičom nastal pokles na 11 až 12 percent. Na nahrávke, ktorú rieši polícia, si mal Procházka údajne dohovárať platbu inzercie počas prezidentskej kampane bez dokladov. Podľa politológa Koziaka mal na začiatku Procházka politické preteky rozbehnuté veľmi dobre, ale zlými krokmi si časť podpory premrhal. "Aféra s Matovičom bude ešte doznievať a Procházkovi nepridalo ani to, že na ľudí pôsobí egocentricky,“ mienil Koziak.

O rozdrobenosti politickej scény svedčí množstvo strán a ich predstaviteľov v parlamente. Popri Smere pôsobí v poslaneckej snemovni päť opozičných subjektov. Okrem toho sú tam aj poslanci ďalších piatich mimoparlamentných strán vrátane tých, ktoré sa práve formujú. Ide o už spomínanú Sieť, Novu, SKOK, Občanov a Šancu. Celkovo tak možno hovoriť až o 11 politických stranách.

Koziak vidí jedinú cestu v spájaní s cieľom konkurovať zjednotenej ľavici. Nemyslí si však, že k tomu dôjde už pred parlamentnými voľbami, ktoré budú v roku 2016.

Preferencie strán v roku 2014 podľa agentúry Polis
Strana Voľby 2012 Január Apríl Jún August September Október Nov. Dec.
Smer 44,4 42 38,3 35,3 37,7 36,7 37,3 36,9 38,3
KDH 8,8 10,1 7 7,8 8,8 7,7 7,9 9 8,2
Most-Híd 6,8 6,6 7,9 7,9 8,5 9,1 9 8,7 7,8
Obyčajní ľudia 8,5 8,8 7,7 4,9 7 5,9 6,9 7,5 8,4
SDKÚ 6 7,3 5 4,8 3,3 3,8 3,1 3 3,1
SaS 5,8 4,2 3,8 3,9 4,4 4,5 4 4,5 3,9
Sieť 11,4 17,2 12,4 12,7 12,4 11,7 11,9

Pozn.: Údaje sú v percentách. Mesiace, v ktorých bol zaznamenaný výraznejší pohyb popularity.

Preferencie strán v roku 2014 podľa agentúry Focus
Strana Voľby 2012 Január Apríl Jún August September Okt. Nov. Dec.
Smer 44,4 38,1 35,7 32,2 37,8 33,6 35,4 34 34,2
KDH 8,8 12,7 9,4 9,3 10,9 10,8 9,9 8,8 10,8
Most-Híd 6,8 6,2 6,9 5 6,5 6,6 6,9 7 7,4
Obyčajní ľudia 8,5 8 9,1 7,6 5,7 7,7 6,5 7,8 8,3
SDKÚ 6 7,2 7,1 5,1 5,9 5,8 4,2 4,2 2,1
SaS 5,8 5,4 4,9 5,5 4,6 4,4 4,7 4,3 4,1
Sieť 15,8 11,6 11,2 12,2 12,5 11,4

Pozn.: Údaje sú v percentách. Mesiace, v ktorých bol zaznamenaný výraznejší pohyb popularity.

Zisky a straty strán

  • Smer – Vo voľbách 2012 dosiahol 44,4 percenta. V priebehu roka bol akoby na hojdačke s pozvoľným poklesom, ktorý bol najhlbší v júni. Kým podľa prieskumu Polisu mal v júni 35 percent, podľa Focusu 32 percent. Potom opäť začal stúpať. Posledné prieskumy mu prisúdili 38 percent v Polise a 34 percent vo Focuse. Vzhľadom na to, že vládne sám a čelil aj kauzám napríklad v rezorte zdravotníctva, je úroveň jeho popularity prekvapujúca.
  • KDH – Vyhlo sa výraznejším výkyvom podpory a viac-menej si udržiava stabilné preferencie, ktoré korešpondujú s posledným volebným výsledkom 8,8 percenta. V prieskumoch Focusu sa väčšinou pohybovalo na deviatich až desiatich percentách.
  • Most – Híd – Mal stabilnú priazeň voličov. Len v máji a v júni sa v prieskume Focusu ocitol na hranici kritických piatich percent. Potom sa však jeho podpora zvýšila na decembrových vyše sedem percent. Jeho popularita je do veľkej miery spojená so sympatiami k predsedovi Bélovi Bugárovi.
  • SDKÚ – Pád strany je potvrdený viacerými prieskumami. Pokles sa prejavil už v máji a júni. V tom čase ohlásil odchod jej zakladateľ Mikuláš Dzurinda. Dielo skazy sa naplno prejavilo po septembrovom kongrese, keď predseda Pavol Frešo čelil drvivej nedôvere delegátov a následne postupnému úteku takmer všetkých poslancov okrem Ľudovíta Kaníka. Má podporu len dve až tri percentá.
  • Obyčajní ľudia – Strana sa nevyhla poklesu až na päť percent v máji a júni, čo zrejme využila nová strana Sieť. Obyčajným zrejme pomohol následný útok Igora Matoviča na Radoslava Procházku, šéfa Siete. Matovič sa totiž rozhovoril o finančnom pozadí prezidentskej kampane Procházku.
  • SaS – Sulíkovi liberáli boli v prieskumoch Polisu celý rok pod čiarou vstupu do parlamentu, na rozdiel od dvoch meraní Focusu. Ohlásenie ďalšej liberálnej strany SKOK poslancom Jurajom Miškovom môže SaS ešte viac oslabiť.
  • SNS – Takmer celý rok nedokázala siahnuť na magickú hranicu piatich percent. Od jesene však mierne ožila. Podľa decembrových zisťovaní agentúr veľmi tesne prekročila päť percent.
  • SMK – Podľa Focusu sa v niektorých mesiacoch ocitla aj mimo parlamentu, podľa Polisu ani raz neklesla pod päť percent. Strana mobilizovala svojich priaznivcov najmä vďaka troje voľbám. V prezidentských mala svojho vlastného kandidáta, dokázala sa presadiť aj v európskych voľbách a oživenie pre ňu znamenali tiež komunálne voľby.

© Autorské práva vyhradené

40 debata chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #voľby #pokles #parlament #verejná mienka #volebné preferencie