Nikto ju nechce? Ľudskoprávna agenda si ťažko hľadá svojho gestora. Po tom, čo pred dvomi rokmi zanikol post podpredsedu pre ľudské práva, ktorý ju zastrešoval, prešla pod rezort diplomacie. Ten ju zase od budúceho roka presúva na spravodlivosť. Zmenu iniciovali mimovládky, podľa ktorých minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák agende nevenoval dostatok pozornosti. Oblasť ľudských práv zahŕňa problematiku práv detí, zdravotne postihnutých, národnostných menšín či LGBTI komunity (lesbičky, gejovia, bisexuálne, transrodové, intersexuálne osoby).
Ten, kto ju má na starosti, sa musí vyzbrojiť dostatkom trpezlivosti. Téma homosexuálov, ktorá sa dostala do tejto agendy, totiž vyburcovala kresťanské organizácie. Tie pri pripomienkovaní niektorých materiálov dokázali znefunkčniť Lajčákovu mailovú schránku. O neľahkej práci v tejto oblasti svedčí aj to, že stratégia, ktorá hovorí o tom, ako bude Slovensko chrániť ľudské práva, sa pripravovala až tri roky.
Minister Lajčák viedol Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Tento post v priebehu prvého polroka 2015 preberie šéf spravodlivosti Tomáš Borec. Presun agendy a zmenu na poste rieši novela kompetenčného zákona.
Odstúpenie z postu Lajčák odôvodnil ešte koncom októbra pracovnou vyťaženosťou rezortu. „Rozhodol som sa pre objektívne dôvody v súvislosti s dramatickým dianím na medzinárodnej scéne a v našom bezprostrednom susedstve, predovšetkým pre situáciu na Ukrajine, ktorá si vyžaduje mimoriadne nasadenie môjho rezortu a mňa osobne,“ povedal. Dodal, že sa už nemôže venovať ľudským právam tak, ako by chcel a ako by si zaslúžili.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Člen rady za občiansku komoru Martin Macko z Iniciatívy Inakosť uviedol, že Lajčák na začiatku možno trochu podcenil ľudskoprávnu agendu. Tá je totiž podľa neho veľmi zložitá, čo neskôr priznal aj samotný minister. Zástupcovia mimovládok však od začiatku kritizovali, že kompetencie zrušeného postu podpredsedu vlády pre ľudské práva neprechádzajú na rezort diplomacie vo svojej celosti.
„Ministerstvo má totiž dnes len kompetenciu koordinovať ľudskoprávne politiky a už nie ich navrhovať a implementovať,“ spresnil. Podľa neho sa to ukázalo pri tvorbe celoštátnej stratégie na ochranu a podporu ľudských práv, keď niektoré dôležité úlohy nemal kto vykonávať. To podľa neho odštartovalo diskusiu o tom, ako vyriešiť tento problém.
Pre to, aby menšiny pociťovali zlepšenie ich práv aj v praxi, nebude podľa Macka rozhodujúce, ktoré ministerstvo agendu preberie. „Ale to, aby malo komplexné kompetencie v oblasti ľudských práv s príslušným personálnym a finančným zabezpečením,“ doplnil.
Prípravu novely kompetenčného zákona má na starosti rezort spravodlivosti. Návrh je podľa hovorkyne Alexandry Donevovej už hotový a predložiť na vládu ho chcú začiatkom budúceho roka. Celá agenda sa však na rezort nepresunie. Ministerstvo diplomacie bude naďalej rozdeľovať štátne dotácie menšinám. „Dotačná schéma ostáva v nezmenenej podobe na ministerstve zahraničných vecí,“ povedala Donevová. V súvislosti s novými povinnosťami neplánujú podľa hovorkyne na rezorte príjmať nových ľudí. Aké všetky kompetencie prejdú na rezort, Donevová nevymenovala.
To, že vyplácanie peňazí si ponechá Lajčákov rezort, Macko nepovažuje za príliš šťastné riešenie. Chápe však, že presun dotačnej schémy z rezortu na rezort je administratívne náročný a mohol by trvať aj rok, čo by mohlo skomplikovať celý proces. Macko dodal, že najlepším riešením by bolo priznať spravodlivosti podobné kompetencie, aké mal podpredseda vlády pre ľudské práva.