Traja králi na Lomnickom štíte

Turisti, ktorí lanovkou navštívia Lomnický štít, sa vo výške 2 633 metrov nad morom môžu zdržať len 50 minút. Je to dané kapacitou lanovky, ktorá naň premáva.

25.12.2014 08:00
Ronald Langer, Lomnický štít Foto: ,
Ronald Langer ukazuje prístroje v meracom domčeku.
debata

No sú ľudia, ktorí tu trávia celé dni a na drsné podmienky si už zvykli. Pracujú pri obsluhe lanovky, v našom najvyššie položenom bare a v meteorologickej stanici. Tá je na vrchole štítu. V nej má svoje prístroje aj oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV Košice, ktoré na štíte merajú kozmické žiarenie.

Stanica na Lomnickom štíte patrí k európskym unikátom, podobná je len v Alpách. Okrem lankovkárov a meteorológov tam majú svoje priestory dve pracoviská Slovenskej akadémie vied. Funguje tam aj malý bar a apartmán, kde môžu hostia prespať, vopred sa však musia nahlásiť. „Na Štedrý večer tu budeme traja králi. Ja, kolega meteorológ a lanovkár,“ hovorí s úsmevom Ronald Langer z oddelenia kozmickej fyziky. Bežný aj pracovný život na štíte určuje predovšetkým počasie. Vrchol Lomničáku často bičujú víchrice alebo dažde. Jediným spojivom s civilizáciou je lanovka. A jej fungovanie závisí od počasia. O úskaliach pobytu na najvyššom obývanom mieste na Slovensku rozpráva Ronald Langer v kuchynke, ktorú majú vedci spoločnú. Z moderných vymožeností im nechýba nič, vybavená je chladničkou, mikrovlnkou, sporákom aj televízorom. Izby, kde prespávajú, sú malé, nebyť klasických hranatých okien, človek by si skôr pripadal ako na lodi či v ponorke.

S vodou veľmi plytvať nemôžu. Na kuchynskej linke sú preto dva kohútiky. „Z jedného tečie technická voda. Je nepitná, pochádza zo zrážok a používa sa len na hygienu, splachovanie záchodov a umývanie riadu. Voda z druhého kohútika je zo Skalnatého plesa a môže sa používať na varenie čaju a polievok. Ak by voda v nádržiach úplne chýbala, dovezie sa zdola lanovkou. Máme tu ešte pitnú vodu z barelov,“ hovorí vedec o vode z viacerých zdrojov.

Dodáva, že sa tu dá bez problémov vydržať aj cez sviatky. „Na Štedrý večer sa zídeme v kuchynke. Stromček nemáme, ale nechýba kus kosodreviny. Každý z nás má skrinku s potravinami. Vianoce sú tu také komornejšie,“ opisuje vedec. V zime im zvykne vypadávať elektrický prúd. Na vedení sa tvorí námraza a dochádza ku skratom. Práve elektrina je kľúčová, lebo aj kúrenie je elektrické.

Ako je to so štedrou večerou? „Čo si sami nedonesieme v ruksakoch a neuskladníme v chladničkách či mrazničkách, tak to tu nemáme. Ja som sa naučil variť práve tu hore. Predtým som vedel uvariť akurát čaj a párky. Teraz už manželku zastúpim v kuchyni aj doma,“ dodal s úsmevom. Vždy sa dopredu dohodnú, kto čo uvarí, alebo donesie.

Minulý rok ich bolo na Vianoce viac, uviazli tu totiž hostia z apartmánu. „Povedali sme si, že ich nenecháme len na konzervách a vianočnú večeru sme navarili pre všetkých. Nechýbal zemiakový šalát, rezne ani ryba. V bufete sme sa tam zišli ako jedna rodina. Turistom asi nebolo všetko jedno, ale pre nás to bolo vítané oživenie,“ zaspomínal Langer . Na to, že nad Slovenskom strávi Vianoce, sa nesťažuje. „Máme tu všetko, čo treba, pracujem od siedmej ráno do siedmej večer, takže som si zvykol,“ uzavrel Langer, ktorý sa s kolegom zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu prekáral, kto bude tentoraz variť kapustnicu.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Vianoce #Lomnický štít