Stredná vrstva zaniká. Otvára priestor pre populistov

Na druhej strane široká vrstva ľudí, ktorí síce neboli nevoľníkmi, ale žili, dnes by sme povedali pod hranicou chudoby či životného minima a prilepšovali si podomovým predajom masla, syra, medu či výrobou riadov a tkaním. Má to niečo spoločné so súčasnosťou?

Odpoveď na to dáva špeciálna štúdia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Pokúsila sa zmapovať, ako sa menil život ľudí za posledných dvesto rokov v 25 veľkých krajinách sveta a v ôsmich regiónoch. Autori sa zamerali na desať rôznych faktorov. Jedným z nich bol aj rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Ten je podľa štúdie čoraz väčší.

„Obrovský nárast v príjmovej nerovnosti na globálnej úrovni je jedným z najvýraznejších a najviac znepokojujúcich prejavov rozvoja ekonomiky za posledných dvesto rokov,“ zdôrazňuje štúdia.

V polovici 20. storočia, teda v povojnovom období, sa rozdiel v príjmoch začal zmenšovať. Obrat a opätovné roztváranie nožníc prišli približne v 80. rokoch. Dnes sa krajiny dostali na úroveň, aká bola pred dvesto rokmi. Priepasť v príjmoch má vplyv na bezpečnosť ľudí, prístup k zdravotnej starostlivosti či vzdelaniu.

Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV to pripisuje viacerým faktorom, najmä makroekonomickým. Znižovanie nerovnosti v povojnovom období okrem iného dáva do súvislostí aj s finančnými opatreniami krajín v ich snahe zaplatiť štátny dlh, ktorý cez vojnu narástol.

„Ľudia museli držať vklady v bankách na nízkych úrokoch, ale inflácia bola omnoho vyššia, ako boli úroky. Takto napríklad USA splatili v 40. a 50. rokoch vysoký štátny dlh, ale na úkor tých ľudí, ktorí mali peniaze,“ hovorí Baláž. Pripomína, že aj 70. roky boli v znamení veľmi vysokej inflácie, ktorá bola vyššia ako výnosy z finančného bohatstva. Teraz je podľa neho situácia opačná. „V niektorých obdobiach zažívame defláciu a tí, čo majú finančné bohatstvo, sa nemusia obávať, že sa im stratí v dôsledku inflácie,“ vysvetľuje Baláž.

Kusá: Je riziko, že chudoba sa bude dediť

Podľa sociologičky Zuzany Kusej si štáty v povojnovom období dali viac záležať na vyrovnávaní šancí ľudí na úspech v živote. „V tom období spoločnosti smerovali k väčšej rovnosti. Bola snaha starať sa o to, aby sa vyrovnávali šance najmä detí, ktoré sa rodia do rôznych prostredí, chudobnejších aj bohatších,“ hovorí Kusá. Od 50. rokov sa aj preto štáty viac zaoberali práve školskými systémami. Neskôr podľa sociologičky na vyrovnávanie životných šancí prestali dbať.

„Aj teraz sa u nás diskutuje o tom, či školský systém prispieva k produktivite ekonomiky. Ale o tom, že veľký vplyv na výsledky detí v škole má sociálne a ekonomické zázemie ich rodiny, sa hovorí len okrajovo,“ zdôrazňuje Kusá.

To, či dieťa pochádza z chudobnej rodiny, už teraz podľa Kusej ovplyvňuje jeho životné šance. „Je tu riziko, že chudoba sa bude dediť,“ hovorí Kusá. Ak sa trend v príjmovej nerovnosti bude prehlbovať, môže to podľa nej viesť k tomu, že chudobní ľudia budú vnímaní len ako bremeno a spoločnosť nebude schopná podporiť investície do oblastí, kde ich treba. Kam to môže viesť, vidno podľa nej v rozvojových štátoch. „Bohatí sú obohnaní vysokými múrmi, všade sa vozia len v autách a tí chudobní hľadajú akýkoľvek spôsob, legálny aj nelegálny, ako prežiť. Taký spôsob života je inak koniec skutočnej slobody aj pre bohatých,“ vraví Kusá.

Aj ekonóm upozorňuje, že v štátoch Latinskej Ameriky a Afriky, kde je obrovská príjmová nerovnosť, chudobní nemajú peniaze na vzdelanie. Také krajiny sú podľa neho v princípe nestabilné a náchylné na výskyt populistických hnutí. „Vždy príde nejaký mesiáš, ktorý chudobným povie, že im tie peniaze dá, a tak vznikajú občianske vojny a nepokoje. Ale k tomuto máme ešte veľmi ďaleko, nie sme Honduras,“ dodáva Baláž. Ak by sa však príjmová nerovnosť dlho a prudko zvyšovala, hrozí rozšírenie populistov aj v krajinách vyspelej Európy. „A to by bolo ohrozením trhovej ekonomiky aj liberálnej demokracie, ktorá patrí k hlavným výdobytkom moderného sveta,“ dodáva Baláž.

Baláž: Treba si posvietiť na daňové raje

Rozdiely v bohatstve netreba podľa Baláža vnímať len negatívne, nebezpečné však je, ak sa začína zmenšovať stredná vrstva. „Príjmová nerovnosť je normálna, normálne nie je, aby všetci mali rovnaké platy,“ pripomína Baláž. Neznepokojuje ho, ak má Bill Gates miliardy dolárov. „Znepokojujúci je akoby zánik strednej triedy. To, že mnohí ľudia – aj kvalifikovaní – prichádzajú o prácu a v štyridsiatke, päťdesiatke si ju nedokážu nájsť, čím prichádzajú aj o zdroj príjmov. Mizne stredná vrstva, ktorá je základným kameňom nielen ekonomiky, ale aj demokracie,“ zdôrazňuje Baláž.

V budúcnosti sa podľa neho zrejme bude musieť zvýšiť prerozdeľovanie bohatstva cez dane. „Pri zdaňovaní bohatých sa však začíname posúvať k populizmu,“ vraví Baláž. Aj medzi bohatými podľa neho treba rozlišovať, akým spôsobom k majetku prišli, a to, akí bohatí sú. „Aby to neskončilo pri zdanení vyššej strednej vrstvy, ako sú lekári či inžinieri, ktorí nemôžu ujsť daňovému úradu. Tí naozaj bohatí si budú ulievať peniaze do daňových rajov a vyššie zdaňovanie sa ich nedotkne,“ dodáva.

Aj preto by si vlády mali viac posvietiť na daňové raje, s ktorými sa spája nielen únik peňazí, ale aj pranie špinavých peňazí a korupcia. O tom, že stále fungujú, však rozhodujú aj ľudia, za ktorými sú často tí, ktorí tam majú svoje peniaze a prirodzený záujem na ich zachovaní. Džentlmenské prehliadanie financií stratených v daňových rajoch zo strany politikov však môže podľa ekonóma postupne ukončiť napríklad stúpajúce náklady vyspelých štátov v súvislosti so starnutím obyvateľstva. „Budem optimistom, verím, že to nie je úplne nemožné,“ uzatvára Baláž.