V školských osnovách bude viac spevu aj počítania

Zmeny prináša nový štátny vzdelávací program, z ktorého školy vychádzajú pri tvorbe osnov. Pripravoval sa dva roky a platiť začne od septembra 2015.

V súčasnosti sú povinné dva cudzie jazyky, od budúceho školského roka zostane povinná iba angličtina. Druhý cudzí jazyk bude voliteľný. Minister Juraj Draxler pripustil, že okolo tejto zmeny boli dlhé diskusie. „Veľa detí rozpráva doma iným ako slovenským jazykom. Už slovenčina je pre ne cudzia, preto nemôžeme chcieť, aby sa učili angličtinu a ešte ďalší cudzí jazyk,“ vysvetlil svoje konečné rozhodnutie.

Zároveň pripomenul, že napriek voliteľnosti druhého cudzieho jazyka, škola ho od siedmeho ročníka bude musieť ponúknuť. Na výber zostane francúzsky, nemecký, taliansky, španielsky a ruský jazyk. „Trváme na tom a budeme na to tlačiť. Chceme, aby deti rozvíjali svoje jazykové schopnosti. Samozrejme, na to potrebujeme kvalitných učiteľov a tiež dobré pomôcky. Pre nás je prvoradé zabezpečiť kvalitné učebnice,“ poznamenal Draxler.

„Pamätám si konferenciu, kde sa veľmi brojilo proti angličtine ako prvému jazyku. Napríklad dieťa na východe, ktoré má vzťah k Rusínom, by sa možno prioritne chcelo učiť ruštinu. Angličtina vlastne diskriminuje ostatné cudzie jazyky,“ zareagovala Alica Meňhartová, riaditeľka základnej školy v Leviciach. Pripustila, že deti siahnu po ponuke druhého jazyka. Ich rodičia totiž berú automaticky, že čím viac jazykov dieťa ovláda, tým viac sa zlepšujú jeho možnosti.

„Neviem si predstaviť rodiča, ktorý by nechcel, aby sa jeho dieťa učilo aj druhý cudzí jazyk. Obzvlášť tu v Bratislave je o jazyky veľký záujem, najmä o nemčinu,“ súhlasí aj riaditeľka jednej z bratislavských základných škôl Eva Šišková.

Na prvom aj druhom stupni sa od budúceho septembra zvýši počet hodín slovenčiny. „Slovenčine treba venovať vyššiu pozornosť, čo ukazujú aj výsledky rôznych testovaní žiakov. Väčší počet hodín umožní učiteľom, aby spolu so žiakmi mohli viac pracovať s textom, analyzovať ho a rozvíjať kritické myslenie,“ vysvetľuje Viliam Kratochvíl, riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu. Učitelia s tým v zásade súhlasia. Podľa nich sa stále zdôrazňujú cudzie jazyky a na ten materinský sa zabúda.

Hodiny pribudnú aj prírodovedným predmetom, teda biológii, fyzike, chémii, matematike a informatike. Posilní sa aj pracovné vyučovanie na prvom stupni a predmet Technika na druhom stupni. Jeho súčasťou bude aj tematický celok Ekonomika domácnosti, kde sa bude učiť varenie, ručné či pestovateľské práce. Minister to odôvodnil tým, že deti strácajú zručnosti a nevedia narábať ani s obyčajným skrutkovačom.

Posilní sa aj výtvarná a hudobná výchova. „Učitelia sa na nás obracali, že s detičkami na výtvarnej výchove často nestíhali urobiť všetko, čo chceli. Predsa len, motorika detí sa ešte vyvíja. Trvá dlhšie, kým sa usadia a pripravia si všetko, čo na hodinu potrebujú,“ odôvodňuje zmeny vo výtvarnej Soňa Hanzlovičová, generálna riaditeľka sekcie regionálneho školstva v rezorte školstva.

„Dieťa potrebuje aj predmety, na ktoré sa nemusí drilovať. Navyše, pomocou výtvarnej sa rozvíjajú obidve mozgové hemisféry, čo je veľmi dôležité. Hudobnou výchovou som si nie celkom istá, pretože pubertiaci už veľmi nechcú spievať. V ôsmom a deviatom ročníku by som hudobnú určite nedávala,“ mieni riaditeľka levickej školy Meňhartová.

Ministerstvo ďalej pre všetky školy zjednocuje obsah učiva, ktorý musí žiak zvládnuť v jednotlivom ročníku. Učebné plány budú preto rozpisovať po ročníkoch, nie po stupňoch. Aj keď ministerstvo tvrdí, že táto požiadavka vyšla od učiteľov, mnohí s tým nesúhlasia. Vytvorili si vlastné plány a nechcú byť zviazaní rozpísaním učiva po jednotlivých ročníkoch. „Z tohto dôvodu ponúkame aj otvorený variant. Školy, ktorým to vyhovuje, si budú môcť hodinové dotácie a vzdelávacie štandardy rozdeliť podľa svojich potrieb,“ uviedol minister Draxler, čím vyhovel jednej aj druhej strane.

Niektoré školy už dnes vedia, že vyučovať podľa ročníkových rozpisov nebudú. „Učivo si rozdelíme po stupňoch. Poznáme si naše deti a vieme, čo ich zaujíma viac a čo menej. Na základe toho im prispôsobujeme učivo a pridávame tam, kde treba,“ hovorí Šišková. Podľa nej by sa každá škola mala slobodne rozhodnúť, aký systém si zvolí.

Nový vzdelávací program ešte musí dopracovať Štátny pedagogický ústav, ktorý ho zároveň zverejní na svojej internetovej stránke. Program pre základné školy začne platiť od 1. septembra.