Pred kominárom sa nestresujte, platí už aj suchý zips!

Dve mladé dievčence vo veku tak asi 50 rokov sa div nezamocú do vlastných rúk, nie a nie nájsť dáky gombík na oblečení, a to pred nimi stojí na ulici v Hurbanove nie jeden, ale rovno traja vysmiati kominári. Otec Gabriel Klotton so synmi Ladislavom a Gabrielom ochotne čakajú. Podarilo sa, ženičky schmatnú gombík na nohaviciach, keď tu jedna zbledne. "A to teraz takto by som musela ísť cez mesto, kým nezbadám človeka v okuliaroch!" Našťastie nie je treba, lebo najstarší z kominárov má jedny na nose.

, 02.01.2015 12:00
kominári Foto: ,
Kominársky klan. Otec Gabriel Klotton v strede, syn Laci vľavo a Gabriel vpravo
debata

Zvyky, ako si uchmatnúť šťastie z kominára, sú pestré a menia sa pomaly z dediny na dedinu. A hlava kominárskeho klanu v meste piva hovorí, že je to milé. „Keď ideme niekde smerom na Nové Zámky, tam nás ľudia objímajú a chytajú za gombík. V okolí Nitry, Hlohovca nám zas trhajú štetinky. No a smerom na Komárno sa ľudia chytajú za vlastný gombík a smejú sa.“ Má to totiž háčik. Ak chcú mať skutočne šťastie, musia sa držať za tú okrúhlu vec dovtedy, kým skutočne nezbadajú dákeho okuliarnika alebo ryšavca…

„A niekde nám aj gombík strhnú, ale potom ho väčšinou vrátia,“ smeje sa sivobradý kominársky tatko. Akoby ľudia gombíkov dosť nemali. A veru asi ani nemajú. „Oblečenie je moderné, všade je skôr zips, gombíky sa už naozaj veľmi nepoužívajú,“ hovorí manželka Jolana a jeden zo synov na to v momente zavesí, že vo chvíľach, keď sa pred nimi zúfalo krúti dáky človiečik, čo súrne potrebuje malú dávku šťastia a nevie nájsť to guľaté čudo, upokoja ho. „Povieme mu, že už platí aj suchý zips!“

Kde sa vlastne berie šťastie? Podľa Klottona je to veľmi dlhá tradícia. „Kedysi sa hovorievalo, kde nechodí kominár, tam chodí hasič. A to doslova znamenalo, že kde si ľudia nedali vyčistiť komín, tam sa im neskôr zapálila strecha. Od jedného domu vznikol požiar v celej dedine a už to mohli len prísť hasiť… Takto to vzniklo, z toho je to šťastie.“

Hoci je to prastarý zvyk, ľudia sú stále takí istí. Mnohí si aj dnes dávajú skontrolovať komín v poslednej chvíli. A tak majú kominári cez sviatky nával. Ľudia si najprv zakúria, zo zanedbaného komína sa zrazu začne dymiť, smrdieť a volajú prvú pomoc v čiernych montérkach. Dakedy ich zháňajú celkom v poslednej chvíli, keď už komín skoro horí. Nuž aj zákon pripomína, že si komín treba dať aspoň raz do roka skontrolovať. Stojí to od 10 do 30 eur, no zodpovedný človek takto ušetrí tisíce na škodách, ktoré by mu vznikli pri požiari.

Skúsený kominár hovorí, že je s každým človekom v okolí priateľ aj nepriateľ. Priateľom je len dovtedy, kým mu nepovie, v akom stave má komín, vysvetľuje so smiechom. A ak je kozub či kotol dušou každého rodinného domu, tak pán Klotton nazerá do každej jednej v okolí Hurbanova, Nových Zámkov a Komárna. A vidí zaujímavé veci. Napríklad, že kým na prelome milénií ľudia v jeho rajóne kúrili na 95 percent plynom, dnes sa asi 60 percent domácností vrátilo k tuhému palivu. Je to lacnejšie, ale háčik je v tom, že ľudia dnes poriadne nevedia, ako si dobre zakúriť.

„Navyše si zbytočne kupujú veľmi veľké kozuby alebo kotly, ktoré nie sú dimenzované na ich dom. Potom sa im tvorí napríklad decht v komíne. Je to skvapalnená časť dymu. Smrdí, vytvára hnedé fľaky na stene a je to horľavé,“ upozorňuje na dôsledky, keď výber správneho kozuba je pre niektorých len taká lotéria.

Apropo, pýtajú si ľudia od neho čísla na Loto, Euromilióny či Keno 10? „Občas. Ale pýtam sa ich, či chcú šťastie, alebo vyhrať?“ A to je od kominára úder pod pás. Čo si vybrať do nového roka?

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kúrenie #kotol #kominár #gombík #suchý zips #komín
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy