Jednorazová dotácia nevytlačí čierne skládky

, 02.01.2015 20:00, aktualizované: 03.01.2015 15:00
Peter Žiga, odpad
Minister životného prostredia Peter Žiga v kameňolome v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, kde odstraňujú nebezpečný odpad. Na snímke s generálnou riaditeľkou sekcie geológie a prírodných zdrojov ministerstva Vlastou Jánovou. Autor: ,

Na počiatočný boj s opustenými smetiskami budú môcť obce požiadať štát o finančný príspevok. Ten by im mal jednorazovo uľahčiť odstránenie veľkej skládky, ktorá sa nachádza v ich katastri.

Minister životného prostredia Peter Žiga chce v tomto roku spustiť program Veľké upratovanie Slovenska, na ktorý vyčlení sedem až osem miliónov eur. Zodpovednosť, aby čierne skládky opätovne nevznikali, zostane na obciach. Niektorí starostovia hovoria, že jednorazová peňažná pomoc problém nevyrieši.

Oficiálne je na Slovensku asi 2 500 čiernych skládok, neoficiálne sa ich počet pohybuje až okolo 7-tisíc. Za ich odstraňovanie dnes zodpovedá obec, ktorá musí zohnať peniaze, pracovníkov a miesto, kam smeti prevezie. Združenie miest a obcí Slovenska žiadalo envirorezort, aby v novom zákone o odpadoch preniesol zodpovednosť za opustené smetiská na vlastníka pozemku, na ktorom vznikli. Minister Žiga však združeniu nevyhovel. Podľa neho samosprávy majú najviac možností, ako získať peniaze na likvidáciu skládok, napríklad z miestnych poplatkov za zmiešaný odpad či z rôznych dotácií. V odpadovom zákone, ktorý vláda schválila pred Vianocami, tak obce zostanú aj naďalej zodpovedné za neodstránenú skládku.

„Myslíme si, že najväčší ťah na bránu má 2 900 starostov a primátorov miest a obcí, pretože sa nachádzajú priamo v teréne a majú najväčší výtlak na trhu,“ vysvetlil Žiga. Pripustil, že samosprávy nemajú dostatok peňazí na odstraňovanie veľkých skládok. Envirorezort chce preto vyčleniť zhruba osem miliónov z Recyklačného fondu, ktorý sa bude rušiť, na vytvorenie grantového programu, ktorý pracovne nazval Veľké upratovanie Slovenska. Starostovia, ktorí sa doň prihlásia, môžu jednorazovo požiadať o dotáciu.

Jednou z obcí, v ktorej obyvatelia žijú vedľa veľkej kopy smetí, sú Zlaté Klasy v Dunajskostredskom okrese. Starosta Otto Csicsay hovorí, že jednorazový príspevok nepomôže obciam, v ktorých ľudia sústavne vyhadzujú smeti na nepovolené miesta. „Teraz máme skôr problém s nelegálnymi skládkami všade po okolí dediny a nie s tou najväčšou. My tie smeti pravidelne odnášame a aj tak vznikajú nové skládky,“ vraví. Starosta však pripustil, že o peniaze na vyčistenie najväčšej skládky požiadajú, pretože obec na to vo vlastnom rozpočte nemá zvyšné financie.

Vedľa Tomášikova v Galantskom okrese sa už štyridsať rokov nachádza sedemhektárová skládka. Podľa starostu obce Zotlána Horvátha sú jednorazové príspevky slabou snahou zo strany ministerstva účinne bojovať proti smetiskám. „Nie je to konštruktívne riešenie. Vymyslia takú jednorazovú akciu, ale obce ani nevedia odhadnúť, koľko by ich odstránenie stálo. A ten balík ani nemusí pokryť všetky čierne skládky,“ reaguje.

Podľa Horvátha by riešením mohol byť nejaký projekt Európskej únie, z ktorého by mohli čerpať peniaze. Trestať vlastníka pozemku, na ktorom je odpad, nepovažuje tiež za dobré riešenie. „To by bolo neetické, ak mu to tam navozili cudzí. Čo s tým má robiť? Alebo by sa to malo riešiť na štátnej úrovni, teda ministerstvo životného prostredia by vyčlenilo na každú obec peniaze a tá by na tom spolupracovala,“ mieni. Horváth dodal, že okolité obce v okrese majú ešte väčšie skládky ako v Tomášikove.

Aktivista Rudolf Pado z občianskeho združenia Tatry tvrdí, že najlepší spôsob, ako dlhodobo a účinne bojovať proti čiernym skládkam, je ponechať ich odstraňovanie na samosprávach. „Peniaze, ktoré starostovia vynaložia na odstránenie skládky, môžu v ďalšom roku premietnuť obyvateľom do vyššieho miestneho poplatku za odpad. Pretože darmo si budeme hovoriť, drvivú väčšinu smetísk vytvárajú obyvatelia,“ hovorí. Keď sa im zvýši poplatok, podľa Pada si dvakrát rozmyslia, kde odpad vyhodia alebo minimálne upozornia toho, kto to robí. Podľa jeho dlhoročných skúseností totiž ľudia vedia, kto je v ich obci znečisťovateľ.

Súčasťou boja proti čiernemu skládkovaniu budú aj prísnejšie sankcie v zákone o odpadoch. Ak sa zistí, kto skládku založil, namiesto dnešných 165 eur mu bude hroziť pokuta vo výške 1 500 eur. Ak pohodením opustených smetí vznikne škoda vyššia ako 266 eur, polícia to bude považovať za trestný čin. Obec už nebude zaťažovaná papierovaním, ktoré si vyžadovalo správne konanie, a skládku môže odstrániť okamžite.

Zákon o odpadoch prinesie zmeny aj v ďalších oblastiach. Zberne pri výkupe kovov od fyzických osôb budú musieť odpad skladovať sedem dní a monitorovať ho kamerovým systémom. Výkupcovia budú uhrádzať platby za odovzdaný kov len prevodom na účet alebo formou peňažného poukazu na výplatu cez poštu. Envirorezort si od týchto opatrení sľubuje menšiu kriminalitu v prípadoch krádeží poklopov či kovových prvkov zo železničných tratí.

O vytriedený odpad v obciach sa už nebude starať samospráva na vlastné náklady. Obce na to v súčasnosti ročne dávajú 31 miliónov eur. Túto úlohu podľa návrhu zákona preberú výrobcovia a dovozcovia výrobkov, z ktorých obaly pochádzajú. Tí budú musieť uzatvoriť zmluvu s každou obcou, dodať jej nádoby na separovaný zber, smeti odviezť a zhodnotiť ich. Zisk budú mať z predaja suroviny, ktorá z odpadu vznikne. Čím viac odpadu sa vytriedi, tým menej zostane toho zmiešaného. Žiga predpokladá, že náklady obcí by mali o tretinu klesnúť a túto úsporu môžu premietnuť do zníženia miestneho poplatku za odpad.

Ak zákon o odpadoch schváli parlament a podpíše prezident, platiť by mal od 1. januára 2016.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#životné prostredie #Peter Žiga #čierne skládky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku