Predpokladá to návrh nového štátneho vzdelávacieho programu pre gymnáziá, ktorý je podkladom pre učebné osnovy v školách. Rezort školstva ho chce predložiť v najbližších týždňoch, zmeny by mali začať platiť od septembra budúceho roka.
V skutočnosti však táto úprava nebude znamenať pre gymnáziá výraznú zmenu v porovnaní so súčasným stavom. „Viac hodín cudzích jazykov sme mali aj doteraz. Dve hodiny týždenne na kvalitnú výučbu cudzieho jazyka nestačia, preto sme k nim z voliteľných hodín pridávali ešte jednu. Máme to tak, ako sa to teraz navrhuje,“ hovorí Adriana Vančová, riaditeľka Gymnázia v Dubnici nad Váhom. Viac dotovaných hodín cudzích jazykov v nových učebných plánoch preto považuje skôr za kozmetickú úpravu. „Pre nás to nebude znamenať nijaké zmeny,“ dodáva. Podobne to vidí aj riaditeľka Gymnázia Milana Rastislava Štefánika v Košiciach Ivana Antoniová. „Vždy sme boli zameraní na jazyky a mali sme aj viac hodín matematiky, takže stanovené podmienky spĺňame,“ vraví.
Povinné dva cudzie jazyky majú zostať aj pre žiakov prvých štyroch ročníkov osemročných gymnázií. Tým sa budú zrejme líšiť od niektorých svojich rovesníkov. Ak totiž prejde chystaná zmena v učebných plánoch pre základné školy, žiaci na druhom stupni by nemali druhý cudzí jazyk povinný, ale voliteľný. Jeho výučba by tak závisela aj od ponuky základnej školy. „Predpokladá sa, že na osemročné gymnáziá idú tí, ktorí majú väčšie predpoklady na štúdium a mohli by zvládnuť dva cudzie jazyky. Automaticky vzniká povinnosť dvoch jazykov,“ hovorí Pavel Sadloň, predseda Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. Ako dodal, vzdelávací program pre osemročné gymnáziá by sa mal líšiť od základnej školy. „Pretože to vyzeralo tak, akoby osemročné gymnáziá boli len premaľované fasády základných škôl,“ dodáva Sadloň.
Podľa Sadloňa majú učitelia a školy k pripravenému návrhu rôzne postoje. „Každému vyhovuje niečo iné. Niektorí hovoria, aby sa pridalo viac učiva, iní zas, že v stanovenom časovom rámci hodín sa nedá všetko naučiť. Niektorí by boli za to, aby sa zvýšil počet vyučovacích hodín, ďalší zas, že je ich aj tak dosť,“ vraví Sadloň. Aj teraz pritom môžu gymnáziá zvýšiť počet vyučovacích hodín nad rámec toho, čo stanovuje štát. Na takéto rozšírenie výučby však nedostanú od štátu peniaze navyše.
Názory sa rôznia aj z hľadiska toho, čo sa má na jednotlivých predmetoch učiť. Podľa Sadloňa sa v novom návrhu menej zdôrazňuje obsah a viac sa dbá na výkon, teda schopnosť využívať získané poznatky v praxi. Niektorí učitelia zas zrejme nebudú spokojní, ak sa z učiva, ktoré majú žiakov naučiť, bude škrtať. „Učím 25 rokov a rada by som sa konečne dožila toho, že sa každých pár rokov nebude niečo meniť,“ hovorí Jana Nováková, zástupkyňa riaditeľky Gymnázia v Trebišove.
Podľa Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov sa v navrhovanom vzdelávacom programe väčšinou zjednodušuje obsah, ktorý predstavuje minimum toho, čo si majú žiaci na danom predmete osvojiť. „Tým sa posilnila sloboda škôl v tvorbe vlastných školských vzdelávacích programov podľa ich potrieb,“ uviedol. Upozornil však, že k pripraveným osnovám naďalej chýbajú kvalitné učebnice, metodiky a didaktiky, ako vyučovať novým spôsobom, či praktické ukážky, ako viesť hodiny. „Vo všeobecnosti chýba zdieľanie najlepšej praxe, chýbajú školenia, nie je dostatočne vysvetlené, že štátny vzdelávací program je minimum vedomostí a zručností, mnohí učitelia si ho vysvetľujú ako maximum,“ dodal Crmoman.