Prvý príklad. Treba rozvíjať duálne školstvo. Teda čosi podobné starým dobrým učňovkám. Každá väčšia firma mala voľakedy vlastné učilište, mladí sa týždeň v škole „drvili“ teoretické predmety, ten ďalší sa potom priamo vo fabrike učili praktickým zručnostiam. Tí, ktorí sa osvedčili, mali šancu na učňovke aj zmaturovať a riadne pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Ostatní aspoň dobre zvládli remeslo. Byť šikovným sústružníkom, murárom či kaderníčkou nikdy nikomu nebolo na zahodenie.
„Naše učňovské školstvo na vynikajúcej úrovni rozbila chaotická reštrukturalizácia priemyslu po roku 1989. Zmenila sa vlastnícka štruktúra podnikov, podnikať na Slovensku začali veľké nadnárodné spoločnosti, ktorým výchova dorastu zvyšovala náklady a dostatok ešte kvalifikovanej pracovnej sily nachádzali na úradoch práce,“ pripomína sociológ dôvody súčasného stavu.
Je však zároveň optimista, výrobná prax podľa neho vysiela jasné signály, že aj zahraničné firmy majú záujem investovať do výchovy „novej krvi“ pre svoje prevádzky. „Je to nezvratný proces. Súkromníkov k tomu núti konkurencia a na štát, ktorý stratil kontakt s výrobnou praxou, sa už spoliehať nemôžu,“ predpovedá Buchta.
Alebo druhý príklad. Vláda sa chystá podporiť výstavbu materských škôl. Tých istých, ktoré jej predchodkyne rušili. Zánik škôlok, pravdaže, súvisel aj s demografickým vývojom. Detí sa po zmene režimu rodilo veľmi málo. „Prognostici však mali odhadnúť, že trend sa obráti a opäť prídu silnejšie ročníky,“ tvrdí sociológ.
Pripomína, že tak ako komunistom neskôr vyčítali príliš včasnú „výchovu v kolektíve“, ktorú ponúkali práve škôlky, možno zase súčasným vládnym garnitúram vyčítať, že mladé rodiny sa dnes neraz ocitajú v takej zlej ekonomickej situácii, že rýchly návrat matky do zamestnania je nevyhnutný.
„K dispozícii sú síce súkromné škôlky so zameraním na jazyky či plávanie, ale väčšina mladých rodín si ich finančne dovoliť nemôže,“ zdôrazňuje Buchta. Tretí chystaný progres. Obnova zdravotných stredísk, ktoré kedysi fungovali takmer v každej väčšej dedine. Vláda mieni v spolupráci s regionálnymi samosprávami podporiť vznik 140 centier, kde by mal občan pod jednou strechou nájsť prinajmenšom všeobecného lekára, zubára a gynekológa, prípadne aj ďalších.
Podľa sociológa bolo rozbitie tradičnej štruktúry zdravotníckych zariadení, kde mal pacient základný lekársky servis a dokázal sa ľahko orientovať, takisto omylom. „Väčšina lekárov v strediskách sa odštátnila. Než by v poliklinikách platili vysoký nájom, radšej si ambulancie zriadili inde. Veľa pacientov dnes často zúfalo hľadá aj lekára prvého kontaktu,“ pripúšťa. Podľa neho je výsledkom neustálych nových a nových reforiem v zdravotníctve, ktoré sa navzájom prekrývajú, nekvalita zdravotníctva ako celku.
Čoskoro sa možno objaví aj ďalšia „prevratná novinka“. Minister školstva Juraj Draxler uvažuje o obnovení celoštátnych prijímacích pohovorov na stredné školy. Približne takých, aké sme pred časom tiež úspešne zrušili, vraj deti príliš stresujú a niekedy „odpíšu“ aj veľké talenty. Viedlo to však najmä k bujneniu populárnych gymnázií a úpadku odborného školstva. Hromadné nábory na niektoré vysoké školy zase rozširujú rady mladých „diplomovaných nezamestnaných“.