Nábor sa tak za posledné roky zmenil na výber tých najlepších, hovorí jediný generál v hasičskej službe, prezident Hasičského a záchranného zboru Alexander Nejedlý.
V posledných rokoch hasičov vidieť nielen pri hasení požiarov, ale aj takmer pri každej dopravnej nehode. Kde sú častejšie?
Pred rokom 2002, keď sme ešte neboli v štátnej službe, vypĺňali požiare 80 až 90 percent všetkých našich výjazdov. Dnes je situácia úplne iná. Požiare, ktoré teraz tvoria 40 percent zásahov, nám zostali, ale pribudli nám iné akcie, kam chodíme častejšie. Napríklad dopravné nehody, technické a protichemické zásahy, najnovšie po zrušení železničných hasičov aj zásahy na železnici či výjazdy pri kalamitách.
Zachraňujeme aj zvieratá. Skrátka, ak majú ľudia problém vytočia číslo 150 alebo 112 a volajú nás, aby sme im prišli pomôcť. Často sú to veci, ktoré nemáme v priamej náplni práce, ale máme nápis Hasičský a záchranný zbor a sme tu pre nich. Robíme všetko pre záchranu zdravia a majetku, aby mali ľudia pocit, že je tu niekto, kto im v núdzi pomôže.
Keď sa vám náplň práce tak rozšírila, stíhate to? Koľko je profesionálnych hasičov?
Približne 4 200. Tých výkonných, ktorí chodia na zásahy, je len okolo 3 200 a treba ich rozdeliť, pretože slúžia na zmeny. Teda časť hasičov je v práci 24 hodín nepretržite. Denne je preto vo výkone po celom Slovensku od 700 do tisíc profesionálnych hasičov. To platí vtedy, ak sú všetci zdraví a nemajú dovolenky. V priemere tak slúži na 116 hasičských staniciach okolo 800 hasičov. V Bratislave, Košiciach a v ďalších krajských mestách máme okolo 20 až 30 hasičov, na iných staniciach okolo troch-štyroch. Na päť miliónov obyvateľov je 3 200 hasičov veľmi málo, európsky štandard je jeden hasič na tisíc ľudí.
V médiách sa objavili informácie, že hasiči pri zásahoch riskujú, lebo ich záchranné oblečenie a pomôcky už dosluhujú. Je to tak?
Proces verejného obstarávania sa zastavil pred troma rokmi. Z akých dôvodov, o tom nechcem špekulovať. Bolo ho už treba znovu naštartovať. V tomto čase sme obstarali obleky, prilby, topánky a rukavice pre všetkých hasičov, ktorých oblečenie nespĺňa podmienky. V priebehu januára a februára ich budú mať. Ochranné prostriedky, ktoré majú slovenskí hasiči, patria medzi najmodernejšie a najbezpečnejšie, aké sú na trhu.
Sú v zbore časté úrazy hasičov alebo smrť pri zásahu?
Smrteľný úraz hasiča sme nemali, ani ťažké poškodenie zdravia. Úrazy pri zásahoch sa stávajú, ale sú to také bežné slabšie popáleniny. Poranení hasičov je ročne niekoľko desiatok, sú to napríklad zlomeniny, rezné rany.
Je záujem mladých ľudí o toto povolanie?
Ešte pred desiatimi rokmi sme do zboru robili nábor, dnes je to už výber. Teraz máme na jedno miesto sto až dvesto žiadateľov napriek tomu, že platy hasičov nepatria k tým vysokým, nedosahujú ani priemernú mzdu. V súčasnosti sme naplnení tak na 98 percent stavu.
Chlapci často snívajú, že budú požiarnikmi. Aké podmienky musia spĺňať, aby sa nimi stali?
Samozrejme, že vzdelanie. Stredoškolské s maturitou je podmienka. Požiarna ochrana sa však dá študovať ešte pred maturitou na niektorých učňovkách a priemyslovkách. Najznámejšia je stavebná priemyslovka v Žiline, ktorá má rozšírený odbor požiarna ochrana.
Takýchto škôl ja už viac po celom Slovensku. Každý hasič, ktorý nastúpi do zboru, musí ešte absolvovať niekoľkomesačnú základnú prípravu. Ak si chce zvýšiť vzdelanie, môže zmaturovať na dvojročnej strednej odbornej škole pre požiarnu ochranu. Vysokoškolské vzdelanie môžu získať napríklad na Policajnej akadémii, Technickej univerzite v Bratislave či na Žilinskej univerzite.
Aké sú platové podmienky hasičov profesionálov?
Nástupný plat je 489 eur plus príplatky za zmeny, čo je v hrubom okolo 600 eur. To sa týka miest, kde je potrebné stredoškolské vzdelanie, pri tých vysokoškolských je to 616 eur. Hasič po 15 rokoch služby zarobí v hrubom 781 eur. Nárok na výsluhový dôchodok majú po 25 odrobených rokoch. Nebudem tieto čísla hodnotiť, nech si mienku o tom spravia ľudia sami.
Dostávate však aj peniaze z povinného poistenia motorových vozidiel. Nemôžete z nich hasičom zvýšiť platy?
Dlho sme o tieto prostriedky bojovali, lebo sa to nepáčilo poisťovniam, ale Hasičskému a záchrannému zboru to prináša ročne od 23 do 25 miliónov eur. Je to osem percent z povinného zákonného poistenia motorových vozidiel. Zákon však striktne určuje, na čo sa tieto peniaze musia použiť. Sú určené prevažne na záchranu ľudského života a majetku.
Sú v zbore aj ženy hasičky?
Nie. Nedovoľuje to zákon, hoci v zahraničí je to inak. U nás sú ženy v manažmente, v operačných centrách či v štátnom požiarnom dozore. Zákon neumožňuje, aby ženy nosili bremeno ťažšie viac ako 15 kíl. Ak si oblečú ochranný výstroj, už by nemohli nosiť nič, ani sekeru, ani ťahať hadice, lebo by tie kilá prekročili.
Máte aj vy limity na dojazd k zásahu ako rýchla zdravotná služba?
U nás je limit, že od hlásenia zásahu musia byť hasiči do minúty s autom vonku z garáže. To je veľmi tvrdý limit. V Česku ho predĺžili na dve minúty. Aj preto sú v hasičských staniciach tie rúry známe z filmov, po ktorých sa spúšťajú. Podstatná je však dojazdová vzdialenosť. Chceli by sme, aby do desiatich minút všade na Slovensku vedeli hasiči zasiahnuť. To by bolo optimálne. Na to by sme však potrebovali raz tak veľkú sieť ako dnes. Len vybudovanie a technika, ak by sme chceli nových 20 až 30 hasičských staníc, by na začiatku stáli okolo 200 miliónov eur.
Preto nám veľmi pomáha, že v obciach sú dobrovoľné hasičské zbory. Tie sme začali v posledných dvoch rokoch podporovať. Vzdelávame ich, dávame im našu staršiu techniku. Tiež aj dotácie okolo 5 miliónov eur, ak zriadia hasičskú jednotku. V jednotlivých okresoch býva dobrovoľných zborov štyri, päť, niekde aj pätnásť. Žiaľ, sú aj oblasti, kde je dojazd až 30 minút, pretože tam žiadna hasičská stanica ani dobrovoľný zbor nie sú.