Masívnu kampaň, do ktorej vťahuje deti, rozbieha aj Aliancia za rodinu. Mimovládky, ktoré podporujú LGBTI komunitu, pre nedostatok financií zatiaľ len odporúčajú, aby sa voliči na hlasovaní nezúčastnili.
Pripravované referendum si všimli aj zahraničné médiá. Britský magazín The Economist tvrdí, že ide o ojedinelú aktivitu vo východnej Európe. „Okolo osem percent populácie podpísalo petíciu za referendum, ktoré obmedzuje rodinné práva gejov,“ píše.
Referendum žiadala vypísať Aliancia za rodinu, ktorá za jeho vyhlásenie vyzbierala vyše 400-tisíc podpisov. Prezident Andrej Kiska dal štyri otázky pre pochybnosť, či sa nedotýkajú ľudských práv, posúdiť Ústavnému súdu. Ten rozhodol, že tri z nich sú v súlade s ústavou. V prvej otázke sa ľudia majú vyjadriť, či súhlasia s tým, aby sa manželstvom nazýval len zväzok muža a ženy. Druhá otázka podporuje zákaz adoptovať si deti pre páry rovnakého pohlavia. Posledná otázka dáva rodičom možnosť odmietnuť účasť dieťaťa na hodinách, kde sa učí sexuálna výchova či sa hovorí o eutanázii. Kiska ľudové hlasovanie vyhlásil na 7. februára. Viacerí ústavní právnici a ľudskoprávni aktivisti upozorňovali, že otázky sa týkajú ľudských práv menšín a referendum by sa konať nemalo.
Kampaň Aliancie za rodinu sa týka najmä druhej otázky, ktorá chce zakázať adopciu detí homosexuálom. Aliancia totiž tvrdí, že referendom chce dosiahnuť, aby sa cez „požiadavky homosexuálov nebrali práva deťom, a aby sa rodinou nenazývalo niečo, čo ňou nie je“. Bilbordy budú vyobrazovať dieťa bez hlavy, čo má symbolizovať, že na deti sa zabúda. Reklamu si zaplatia v televízii, rozhlase či na internete. Aliancia získala na kampaň podľa jej hovorcu Antona Chromíka viac než 63-tisíc eur od svojich darcov a podporovateľov a očakáva, že suma sa ešte zvýši. Viacerí ústavní právnici nedávno pre Pravdu uviedli, že druhá otázka je najproblematickejšia, pretože existuje pochybnosť, či sa zákaz adopcie netýka diskriminácie sexuálnych menšín.
„Je škoda, že peniaze, ktoré by mohli reálne pomôcť slovenským rodinám a deťom, podporia najmä zisky prenajímateľov reklamného priestoru,“ reagoval na avizovanú kampaň Martin Macko z Iniciatívy Inakosť, ktorá podporuje práva gejov. Aktivisti podľa Macka neplánujú plytvať financiami na nezmyselnú kampaň k referendu, ktoré nijako nemení súčasný právny stav. Naďalej budú pokračovať v argumentácii proti hlasovaniu v diskusiách či na sociálnych sieťach a internete. Inakosť sa pridá aj k spoločnému stanovisku ľudskoprávnych organizácií, ktoré hovorí, že o ľudských právach sa nehlasuje. Macko dodal, že s verejnoprávnymi médiami o poskytnutí priestoru na prezentáciu ich argumentov zatiaľ nerokovali ani nimi neboli oslovení. Očakáva však, že predreferendové diskusie vo verejnoprávnych médiách budú spĺňať zákonnú požiadavku vyváženosti.
Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv uviedol, že na rozdiel od Aliancie nemajú dostatok peňazí na rozbehnutie kampane proti referendu. Pravdivé informácie, ktorými chcú reagovať na zavádzajúce tvrdenia o tom, ako homosexuáli ohrozujú tradičnú rodinu a deti, budú šíriť len cez web a svojich aktivistov. Ľudskoprávny expert spresnil, že cez tieto aktivity budú vyzývať ľudí, aby hlasovať nešli. „Toto nie sú slobodné voľby. Otázky sú manipulatívne, ich jazyk je postavený do negatívu. Ak by boli otázky postavené neutrálne a dalo by sa hlasovať áno alebo nie, ľudí by sme k účasti vyzývali, pretože by to bola slobodná voľba. Tu však ide o manipuláciu jazyka,“ vysvetlil.
Plagáty Aliancie, na ktorých vyobrazuje deti, považuje Weisenbacher za neetické. „Rada pre reklamu viackrát konštatovala, že ak sú deti použité v reklame, ktorá propaguje niečo, čo nie je určené pre ne, považuje sa to za neetické. A tu ide o voľby, ktorých sa môžu zúčastniť len ľudia, ktorí dovŕšili 18 rokov, nie deti,“ skonštatoval. Weisenbacher dodal, že Aliancia by v prípade úspešného referenda dosiahla len to, že opustené deti v detských domovoch budú mať menšiu šancu dostať sa do rodiny.
Britský magazín The Economist v článku Neobčianska spoločnosť napísal, že v súvislosti s mobilizáciou cirkví nepochybuje, že za referendové otázky bude hlasovať viac ako 50 percent tých, ktorí na ľudové hlasovanie prídu. Na to, aby referendum bolo platné, je však potrebná viac než nadpolovičná účasť všetkých voličov. „Slovenské LGBTI skupiny sú menšie, menej organizované a nepomerne sústredné v hlavnom meste Bratislava. Namiesto ťaženia proti iniciatíve vyzývajú ľudí, aby nešli hlasovať, zo strachu, že hlasy "proti“ pomôžu presiahnuť hranicu účasti 50 percent," píše The Economist. V závere článku hovorí, že neúspech referenda pre nízku účasť bude znamenať, že Slovensko je vyspelou demokraciou 21. storočia.