Envirorezort si od sprísnenia pravidiel sľubuje vyčistenie trhu od nepoctivých zberní, ktoré vykupujú aj kradnutý odpad. Zberne, naopak, tvrdia, že to povedie nielen k likvidácii niektorých z nich, ale aj k nárastu čierneho skládkovania.
Krádeže medených rín, kanalizačných poklopov či mosadzných pamätných tabúľ sú dnes na Slovensku bežnou realitou. Ľudia v snahe privyrobiť si niekedy neváhajú ukradnúť kovové predmety a odpredávať ich výkupcom. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že až 80 percent odpadu, ktorý je vykúpený v zberniach, pochádza z trestnej činnosti. Pre zberne síce už dnes platí zákaz výkupu kovových poklopov či dopravných značiek, pričom sú výkupcovia povinní takýto materiál odfotiť a nahlásiť polícii, podľa envirorezortu ho však nie všetci dodržiavajú.
Minister životného prostredia Peter Žiga pôvodne navrhoval úplný zákaz výkupu kovov od fyzických osôb. Viaceré zberne sa ohradili, že to bude pre ne znamenať likvidáciu. V novom zákone o odpadoch, ktorý v decembri minulého roka schválila vláda, Žiga pristúpil na kompromis. Výkup od fyzických osôb bude možný, ale za nových podmienok. „Snažíme sa zabraňovať trestnej činnosti, isté kroky sme urobili pri kovovom odpade, kde sme sprísnili režim výkupu kovov. Nezakazujeme ho, ale sprísňujeme,“ povedal Žiga.
Kovošroty tak budú môcť peniaze previesť fyzickým osobám len z bankového účtu na účet príjemcu alebo poštovým poukazom na výplatu. Teda predajca dostane peniaze domov poštou. Výkupcovia budú musieť za tovar odvádzať daň, používať váhy s platným certifikátom o ich ciachovaní a kalibrácii pri zisťovaní hmotnosti preberaného odpadu, uskladniť ho na sedem dní a monitorovať kamerovým systémom. Podľa Žigu sa sprísnením opatrení vyčistí trh od nekalých podnikateľov, ktorí zvykli vykupovať kovy z rôznych krádeží.
Pracovník z bratislavskej zberne Cvik, ktorá má pobočky po celom Slovensku, hovorí, že prísnejšie opatrenia nepovedú k poklesu krádeží kovov. Naopak, na bezhotovostný platobný styk podľa neho doplatia sociálne odkázaní ľudia, ktorí nepáchajú trestnú činnosť. „Ľudia, ktorí sú odkázaní na to, že donesú do zberne kilo železa, nikdy účty mať nebudú. Môže sa stať, že len potom začnú kradnúť alebo dokonca prepadnú nejakého človeka,“ hovorí pracovník. Upozorňuje aj na ťažkosti, ktoré môžu nastať pri uskladňovaní odpadu počas siedmich dní. V praxi to funguje tak, že výkupca obvykle uskladňuje kovy na spoločnej kope. Preto je nemysliteľné, aby výkupca vedel, aké železo kedy prevzal a osobitne ho uskladňoval. Podľa neho to môže zlikvidovať menšie zberne „Skôr by pomohlo, ak by sa do toho viac zapojila polícia. Policajti síce chodia na kontroly do zberní, ale skúsenosti sú aj také, že ak vidia na ulici človeka s károu plnou železa, nepreveria ho,“ tvrdí. Väčšina prípadov krádeží kovov sa podľa neho týka východného Slovenska, kde by polícia mala posilniť svoju činnosť v rámci predchádzania trestnej činnosti.
Výkupca Leo Brodík z košickej zberne KMGroup hovorí, že povinnosť uskladňovať materiál sedem dní zvýši zberniam náklady, ktoré sa premietnu v nižších platoch pracovníkov. „Výkupca musí železo držať sedem dní, počas ktorých sa môže jeho cena zmeniť a klesnúť. Cena za kovy sa niekedy mení aj dvakrát do dňa,“ vysvetľuje. Podľa neho nepomôže ani možnosť posielať peniaze za odovzdaný šrot poštovým poukazom. Drvivá väčšia ľudí chodí podľa neho do zberní odovzdávať kov preto, že chce dostať hotovosť hneď na ruku. „Nikto nebude čakať niekoľko dní, kým mu peniaze prídu poštou. To radšej vyhodí ten šrot niekde v okolí,“ dodáva.
Brodík je presvedčený, že pre menšie zberne, ktoré dnes nemajú ani kamerový systém, bude nový zákon likvidačný. „Bavili sme sa o tom aj s inými väčšími výkupcami a odhadujeme, že z tých menších zberní zanikne 80 percent,“ mieni. Upozorňuje, že výkupcovia sú už dnes povinní skontrolovať občiansky preukaz a odovzdaný materiál odfotiť a väčšina to podľa neho dodržuje. Brodík vidí riešenie v častejších policajných kontrolách malých zberní.
O odpadovom zákone bude na najbližšom zasadnutí rokovať parlament. Ak ho poslanci schvália a prezident podpíše, platiť by mal od 1. januára 2016.