Druhá bude mať v rukách ospravedlnenku od rodičov, ktorí so sexuálnou výchovou svojich detí nesúhlasia. Takýto paradox môže priniesť kladné hlasovanie za tretiu referendovú otázku. Tá sa pýta, či rodičia môžu rozhodovať o účasti svojich detí na hodinách so sexuálnym obsahom. Oslovení učitelia tvrdia, že je to nezmysel. Deti sa o sexualite učia už roky a keďže od rodičov sa veľa nedozvedia, vždy majú veľa otázok.
Prečítajte si glosu Mariána Repu Slepí a hluchí.
Sexuálna výchova dnes ako samostatný predmet neexistuje. V osnovách je iba prierezová téma – výchova k manželstvu a rodičovstvu. Znamená to, že o sexe a rodine sa žiaci učia v rámci viacerých predmetov. Na prvom stupni najmä na prírodovede, vo vyšších ročníkoch na etike, náboženstve, občianskej náuke či biológii. Téma rodiny a vzťahov sa však môže otvoriť aj na slovenčine. Učitelia pripomínajú, že v čítankách sú mnohé texty o manželskom živote. Okrem toho fungujú na školách koordinátori, ktorí na tému vzťahov a sexu pripravujú rôzne diskusie a workshopy.
Pošlú deti za dvere?
Ak by voliči podporili tretiu referendovú otázku a pretavila by sa do zákona, rodičia by mohli rozhodovať, či sa ich dieťa zúčastní na hodinách so sexuálnymi témami. „Neviem si to predstaviť. Ak by referendum prešlo, najjednoduchšie by bolo úplne vypustiť výchovu k manželstvu z osnov. Nemuseli by sme riešiť ďalšie veci, teda posielať deti preč z vyučovania,“ hovorí Ľubomíra Mišenková, zástupkyňa riaditeľa základnej školy v Prešove. Ako pokračuje, najmä ôsmaci a deviataci sú zvedaví, pýtajú sa na sex či rozmnožovanie. Tieto témy učitelia otvárajú na hodinách občianskej výchovy aj biológie, na ktorých sedí každý žiak.
„Museli by sme zabezpečiť dozor pre deti, ktoré by na takýchto hodinách neboli. Takisto by sa museli prerobiť osnovy,“ pripomína ďalšie problémy Viera Bardoňová, ktorá riadi základnú školu v Jelšave.
Podľa ďalších oslovených učiteľov by sa „rizikové“ predmety ako občianska náuka, biológia či náboženstvo museli zaradiť na koniec vyučovania. Rodičov by museli informovať, na ktorej konkrétnej hodine sa budú spomínať problematické otázky. Žiakov, ktorých rodičia by s témami sexu či ochrany pred HIV nesúhlasili, by posielali domov. Prízvukujú, že je to pritiahnuté za vlasy a deťom na týchto hodinách nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
Aliancia za rodinu, ktorá stojí za referendom, argumentuje prípadmi zo zahraničia. „Napríklad v Nemecku bol muž uväznený za to, že nedonútil svoju dcéru absolvovať sexuálnu výchovu. A to je scestné. Preto preventívne treba dať hranicu rôznym nezmyslom,“ vysvetľuje hovorca Aliancie Anton Chromík. Tretia otázka podľa neho dáva možnosť „povedať nie ideologickým nezmyslom“. Kde by počas sporného vyučovania boli niektoré deti, je vraj iba technickou otázkou.
Zvedavé otázky píšu na lístočky
Výchova k manželstvu a rodičovstvu pritom nie je iba o sexe. Učitelia hovoria aj o výchove v rodine, rovnoprávnosti pohlaví, zmenách počas dospievania, drogách. Ministerstvo im neurčuje, čo musia so žiakmi prebrať. Jednotlivé školy preto k citlivým témam môžu zaujať rôzne stanoviská, alebo sa im venovať dlhšie.
„V škole máme koordinátora, ktorý pravidelne usporadúva besedy s lekármi a pripravuje pre žiakov rôzne aktivity. Napríklad pred príchodom gynekologičky dievčatá anonymne napíšu na lístočky svoje otázky. Učiteľka ich odovzdá lekárke, ktorá ich s dievčatami rozoberá. Deti sa pred ostatnými hanbia opýtať, na papier však vždy napíšu množstvo otázok,“ vysvetľuje Bardoňová.
Lekárka napríklad upozorňuje na prvú prehliadku u gynekológa, hovorí o zmenách v dospievaní či hygiene pohlavných orgánov. Postupne sa deti rozhovoria a zvedavo počúvajú. Oslovené školy dosiaľ žiadne sťažnosti na tieto prednášky nedostali.
Cirkevné základné školy sa týmto témam nevyhýbajú, zdôrazňujú však svoje presvedčenie. „Hovoríme im o antikoncepcii, ale tiež jej následkoch. Pripomíname škodlivosť chemickej antikoncepcie či potrebu zdržanlivosti. Vždy sa veľa pýtajú, zaujíma ich to,“ vysvetľuje Ľudovít Mačor, riaditeľ Cirkevnej spojenej školy v Dolnom Kubíne. Aj oni organizujú rôzne prednášky a besedy, na ktorých vystupujú kresťanskí lektori.
Podľa psychologičky Márie Tóthovej Šimčákovej si základné vedomosti o budovaní vzťahu, manželstve či výchove zaslúži každé dieťa. Pokiaľ ide o kontroverznejšie témy, ako je sex, škola by ich mala konzultovať aj s rodinami. „Ak však škola tieto informácie neposkytne, dieťa si všetko doštuduje. Použije internet či kamarátov, ktorí však majú často skreslené informácie. Navyše, ani rodičia nemusia všetko vedieť vhodne vysvetliť,“ hovorí psychologička.
Sexuálnu výchovu z osnov neškrtnú
Ak by sa na referende zúčastnilo dosť voličov a súhlasili by s treťou otázkou, hrozí, že by rezort školstva pristúpil k zmenám. Dnes o nich nechce špekulovať, vraj je to predčasné. Minister školstva Juraj Draxler pritom iba v decembri predstavil nové učebné osnovy pre základné školy. Vyzdvihol aj prierezovú tému – výchovu k manželstvu a rodičovstvu, ktorá bude naďalej súčasťou predmetov.
„Považujem ju za dôležitú. Už deti v útlom veku by si mali uvedomovať, čo znamená byť rodičom. Mali by sa učiť, čo znamená dospievať, nadväzovať vzťahy, ako zodpovedne vychovávať deti,“ povedal Draxler pri predstavovaní osnov. Medzi učiteľmi sa šíri, že sa pripravuje aj samostatný predmet sexuálnej výchovy. Dosiaľ to však nikto nepotvrdil.
Rodičia si môžu dupnúť aj dnes
Do učebných osnov môžu rodičia nazrieť aj v súčasnosti. Ak sa im niektoré témy nepáčia, môžu sa obrátiť na školu. Hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová tak vyvracia predstavu, že rodičia o obsahu hodín so sexuálnym obsahom nevedia. „Ak nesúhlasia so spôsobom alebo niektorou z metód vyučovania, majú právo svoj názor odkonzultovať s vedením školy,“ pripomína.
Prvým krokom je už výber školy. Rodičia sa podľa svojho vierovyznania, svetonázoru či národnosti môžu rozhodnúť, ktorú školu bude ich dieťa navštevovať. Takisto si môžu preštudovať jej výchovno-vzdelávací program a cez radu rodičov tlačiť na jeho úpravu.
Nesúhlas s obsahom vyučovania však nemôže byť dôvodom, prečo sa dieťa na hodinách nezúčastní. Hovorkyňa vysvetľuje, že ospravedlnenka sa dnes uznáva len v prípade choroby, mimoriadnych poveternostných podmienok, výnimočných rodinných udalostí, účasti žiaka na súťaži či pri ďalších zvláštnych okolnostiach.