Slabosť neminula ani rozhodcov. Zápas sa napokon predčasne skončil z dôvodu úniku oxidu uhoľnatého. Priotrávilo sa niekoľko desiatok ľudí, 36 z nich skončilo v nemocnici. Oxid uhoľnatý je bez zápachu a o to viac je zákernejší.
Hasiči spolu s príslušníkmi krajského chemického laboratória Civilnej ochrany merali aj včera na zimnom štadióne hodnoty koncentrácie oxidu uhoľnatého. „Nenamerali sme limity, ktoré by prekračovali povolenú normu,“ povedal hovorca košických hasičov Tomáš Berzetei.
Neoficiálne sa hovorí o troch možných príčinách výskytu nebezpečného plynu na zimnom štadióne. Prvou je rolba, ktorou sa upravuje ľad, druhou ventilácia a treťou chladenie. Odborníci preto skúmajú, ktorá z nich to mohla byť a či nezohrala úlohu aj kombinácia viacerých faktorov. Autorizovaný bezpečnostný technik Miloš Kment spomenul niekoľko okolností. „Svoju úlohu mohlo zohrať nepriaznivé počasie a veľmi nízky tlak. Ak rolba dlhšiu dobu upravovala ľad, mohla zlyhať ventilácia a výfukové splodiny mohli zostať nad ľadom vo väčšom množstve,“ mienil Kment. Zároveň poukázal aj na náchylnosť a citlivosť jednotlivých ľudí na oxid uhoľnatý. „Ale myslím si, že ventilácia možno nefungovala dobre, možno nestihla odsať všetky splodiny z rolby. Navyše hala možno nebola pred turnajom dobre odvetraná,“ dodal Kment. Zdôraznil, že ide len o úvahu a zistenie presnej príčiny nehody je na odborníkoch.
Prevádzkovateľ zimného štadióna, ktorý ho má v prenájme od obce, sa k nehode nechcel vyjadriť. Starostu Čane Michala Rečku celá situácia mrzí. „Ale netreba robiť unáhlené závery. Stále prebiehajú merania, robia sa analýzy, treba ešte počkať. Sám som zvedavý, čo mohlo spôsobiť problém,“ povedal starosta, ktorý bol v inkriminovaný večer na zimnom štadióne. „Strávil som tam štyri a pol hodiny a nič sa nedialo. Ľuďom prišlo zle až po zápasoch. Sám to nechápem, lebo som bol pri mantineli neďaleko striedačky a nebolo mi nič. Je zvláštne, že niektorým ľuďom prišlo zle a iným nie,“ zamyslel sa Rečka. Za fámy považuje tvrdenia ľudí, ktoré sa objavili na internete, že niektorým bolo zle už niekoľko týždňov predtým a pociťovali vraj bolesti hlavy. „Sú to fámy, nikto predtým žiadne problémy nenahlásil ani o nich nehovoril,“ poznamenal starosta s tým, že momentálne je štadión mimo prevádzky a o tom, kedy sa jeho brány otvoria, rozhodnú hygienici.
Záchranárov privolal jeden z rozhodcov. „Ako čiarový rozhodca som rozhodoval finálový zápas. Približne minútu a pol pred koncom stretnutia som zrazu stratil orientáciu a potreboval som pomoc," povedal podľa portálu teraz.sk Milan Vida, ktorý neskôr začal organizovať evakuáciu divákov zo štadióna.
Do nemocnice bolo v nedeľu večer transportovaných 11 pacientov a väčšinou išlo o intoxikácie vyžadujúce liečbu v hyperbarickej komore. „Práve pobyt v nej je jedinou liečbou takého druhu otráv. Keďže pacienti mali vyššie hladiny CO v krvi ako 5 percent, pričom u niektorých to bolo až 19 percent, boli umiestňovaní práve do tejto komory. Spočiatku to boli prví siedmi, následne ďalší štyria,“ uviedol medicínsky riaditeľ Nemocnice Košice – Šaca Ján Slávik. Zdravotný stav všetkých pacientov je nateraz stabilizovaný, v norme sú aj hodnoty oxidu uhoľnatého v krvi. Čaká ich však ďalšia liečba, mali by absolvovať päť pobytov v hyperbarickej komore. Ide o zariadenie, ktoré je v nemocnici v Šaci jediné na strednom a východnom Slovensku.
Hyperbarická komora je oceľovou tlakovou komorou, ktorej prevádzka podlieha prísnym bezpečnostným opatreniam a špeciálnym technickým normám. Vnútorný priestor 7 × 2 m s uložením sedadiel po dlhých stranách pripomína zvnútra trup lietadla a znižuje možnosť klaustrofóbie. Do komory je možné umiestniť aj pacientov s posteľou.
Podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Ladislavy Šustovej v nedeľu do polnoci ošetrili 21 intoxikovaných ľudí z Čane, ktorí sa sťažovali prevažne na bolesti hlavy, prejavovala sa u nich celková slabosť, malátnosť až nevoľnosť a u niektorých došlo aj ku kolapsovým stavom. Väčšina ľudí bola vyšetrená ambulantne a takmer všetci podstúpili liečbu kyslíkom. Na krátkodobú hospitalizáciu prijali troch pacientov s ľahšou formou otravy.
Odborník: Únik plynu v Čani s chladením nesúvisel
Sú kryté zimné štadióny bezpečné? vyvstáva otázka po úniku kysličníka uhoľnatého na Zimnom štadióne v Čani v okrese Košice-okolie.
„V nedeľu predpoludním sme na štadióne ešte trénovali, no v najbližších dňoch bude objekt zatvorený. Budeme musieť hľadať iné riešenie,“ vraví Igor Liba. Bývalý skvelý útočník, člen Siene slávy slovenského hokeja, tri roky vedie vlastnú hokejovú akadémiu v Čani. „Trénovali sme tam každý deň, nijaké problémy sa, našťastie, nevyskytli. Čo sa tam v nedeľu stalo, neviem,“ uviedol včera predpoludním.
Zimný štadión v Čani postavila obec z dotačných prostriedkov. „S hokejovým zväzom samospráva nespolupracovala ani projekt nekonzultovala,“ podotýka Ján Cebuľák z komisie Slovenského zväzu ľadového hokeja pre investície, rozvoj zimných štadiónov a regiónov. Dlhoročným členom komisie bol aj Belo Füri, odborník na chladiace systémy.
„Nepoznám podrobnosti, no únik kysličníka uhoľnatého nesúvisí s chladením, skôr s vykurovaním. Štadiónik v Čani patrí k najnovším, o príčinách, čo sa tam stalo, nechcem špekulovať. Každý krytý zimný štadión je konštrukčne trochu iný – na Slovensku je ich takmer päťdesiat – väčšina používa na chladenie ľadu čpavkovú technológiu, modernejšie ekologickejšiu freónovú. Na prípadný únik by upozornili signalizačné zariadenia,“ zdôraznil. (ko)
Čo spôsobuje otrava oxidom uhoľnatým
Oxid uhoľnatý sa viaže na krvné farbivo – hemoglobín, tak ako kyslík, ale tá väzba je 200– až 300-krát pevnejšia, hovorí záchranár a špecialista na urgentnú medicínu Viliam Dobiáš. „Za ten čas sa znižuje množstvo kyslíka v krvi a trpia tým životne dôležité orgány ako mozog, srdce, pečeň, pľúca, obličky. Nebezpečné je to preto, lebo oxid uhoľnatý je bez zápachu, ľudia ani nevedia, že sa zvyšuje jeho koncentrácia,“ povedal Dobiáš. Podľa neho prvými príznakmi otravy sú malátnosť, únava, bolesti hlavy, neskôr pocit na vracanie, vracanie, až potom nastupujú psychické zmeny, akými sú spavosť, apatia, zmätenosť. Následne prichádza bezvedomie, kŕče a smrť so zastavením krvného obehu. Prvá pomoc spočíva podľa Dobiáša v tom, že sa postihnutému dáva vysokým prietokom dýchať kyslík, pri vážnejších otravách sa používa aj hyperbarická komora, v ktorej postihnutí dýchajú kyslík pod zvýšeným tlakom. „Ak človek prežije, môže to zanechať trvalé následky – poruchy inteligencie, zhoršenie pamäti, bolesti hlavy, ale aj poškodenie srdca,“ objasnil Dobiáš. (ben)