Dôkazom je priemerná ročná teplota vzduchu za rok 2014, ktorá bola najvyššia v histórii meteorologických meraní. A prvýkrát mala dve cifry – 10 stupňov.
Najteplejším bol dosiaľ rok 2007, keď bola priemerná ročná teplota vzduchu 9,4 stupňa. Minulý rok pokoril túto hranicu až o 6 desatín stupňa Celzia, čo je podľa klimatológa Pavla Faška viac ako len zaujímavý jav. Posúva nás to bližšie k južným regiónom v Európe. „Takáto teplota je netypická pre prírodné podmienky v strednej Európe a klímu, na ktorú sme zvyknutí. Ak by som to mal k niečomu prirovnať, tak je to niekde na úrovni západnej časti Chorvátska alebo v najsevernejšej časti Talianska,“ podotkol.
Odborníci strednej Európe predpovedajú, že teplota môže do konca 21. storočia vzrásť až o 4 stupne. Pre lepšiu predstavu, rozdiel medzi súčasnou globálnou teplotou a teplotou v čase poslednej ľadovej doby, keď človek v nehostinných podmienkach lovil mamuty, je asi 5 až 6 stupňov.
Či sa takýto dramatický scenár naplní, závisí zas len od človeka aj od vypúšťania skleníkových plynov do atmosféry. „Trend posledných 25 rokov je veľmi jednoznačný, teplota rastie významným spôsobom ďalej. Odborníci tvrdia, že ak bude prekonaná hranica iba dvoch stupňov, dôsledok by bol pre ľudstvo ešte zvládnuteľný. No pri štyroch stupňoch by došlo k nezvratnej zmene a vývoj v niektorých ekosystémoch by mohol dospieť do takého štádia, žeby niektoré regióny boli zrazu neobývateľné. No do konca storočia nám zostáva ešte dosť času. Svetové spoločenstvo si uvedomuje tieto riziká, i keď zatiaľ iba slovne začína deklarovať nejaké snahy,“ mienil klimatológ.
Výsledok na konci storočia závisí od vývoja svetovej ekonomiky, od pribúdania obyvateľstva, zvyšujúcich sa nárokov na potraviny a energie. „Čoraz viac spoločností sa obracia na obnoviteľné zdroje, ale stále sú to len zlomky. Väčšina sveta ide na klasické zdroje a v tom je ten problém,“ podčiarkol Faško.
Dôsledky pre slovenské mestá a vidiek budú citeľné. Poľnohospodári sa budú musieť vyrovnať so zvyšujúcim sa rizikom sucha. Zopár veľkých miest ako Trnava, Bratislava či Košice začali už teraz hľadať spôsoby, ako ochrániť obyvateľov pred extrémnymi horúčavami.
S rastúcou teplotou bude podľa experta na dosahy klímy na verejnú správu Ladislava Hegyiho z Karpatského rozvojového inštitútu stúpať počet horúcich dní, ktoré sa budú blížiť k hranici 40 stupňov. Juh Slovenska bude zápasiť s väčším nedostatkom zrážok, naopak, sever môže očakávať výdatnejšie dažde. "Dôjde k miernemu rastu zrážok, hlavne v zime a na severe Slovenska miestami až o 30 percent, často v tekutej forme. V lete dôjde k zníženiu zrážok približne o 10 percent, najmä na juhu Slovenska. Tu sa budú objavovať častejšie a dlhšie obdobia sucha.
Ďalším dopadom rastu teploty vzduchu je preto pokles vlhkosti pôdy," upozornil. Budú sa totiž častejšie vyskytovať krátke, ale intenzívne dažde. A tie nebudú dostatočne dopĺňať vlhkosť v pôde. „Pretože z intenzívnych zrážok je väčší odtok,“ dodal Hegyi.