Kriminalita má dlhodobo klesajúcu tendenciu, čo potvrdili aj štatistiky za vlaňajšok. Čím to je?
Rozdiel v porovnaní s rokom 2013 je približne 9,41 percenta. Podľa nás to je vynikajúci výsledok a určite budeme hľadať príčiny tohto poklesu okrem výbornej policajnej práce aj v iných faktoroch. Je pomerne ťažké obratom uviesť presné dôvody. Je však veľmi dobré, že v hodnotenom období neboli významné novely trestných kódexov, ktoré by „administratívne“ ovplyvnili tento pokles. Najvýraznejšie sa pokles prejavil v oblasti majetkovej kriminality (zaujímavý je napríklad pokles vreckových krádeží), kde došlo k zníženiu takmer o 5-tisíc činov. Z celkového počtu majetkových trestných činov v roku 2014 tvoria približne osminu. Je to veľmi významný úspech, ale do budúcnosti je významná otázka jeho fixácie.
Objasnenosť trestných činov bola, naopak, vyššia, 56-percentná. Dá sa to považovať za úspech?
Otázka objasnenosti je pomerne relatívnou práve vo vzťahu k vývoju kriminality. Faktory ovplyvňujúce objasnenosť sú pri zlepšení o 1,5 percenta ťažko charakterizovateľné. Určite sa v nich odráža aj manažment policajnej práce či už policajtov kriminálnej polície, vyšetrovateľov, ale aj v činnostiach kriminalistických. Miestna a osobná znalosť policajtov kriminálnej služby, vhodné a dobre aplikované metódy vo vyšetrovaní a dôsledná práca kriminalistických technikov a expertov sa tu určite odrazila. Na druhej strane viacročné pohyby objasnenosti nie sú v tejto práci ničím zvláštnym a udržanie objasnenosti je veľmi náročnou úlohou policajných manažérov. Jej úroveň je veľmi rozdielna v jednotlivých druhoch kriminality. Pre násilnú kriminalitu je objasnenosť takmer 75 percent pomerne obvyklá.
Maloletí a mladiství síce spáchali menej trestných činov, ich brutalita sa však stupňuje. Ako môže polícia proti tomu preventívne zakročiť?
Prevencia kriminality mládeže je asi to, čo by malo najviac zaujímať celú spoločnosť, a teda aj Policajný zbor. V tejto oblasti váha na sankcie nemá žiadny efekt a výchova na základných a stredných školách je asi tou jedinou správnou cestou. Okrem rodiny, kam možnosti polície nesiahajú, je tak škola, voľnočasové aktivity a vzdelávanie v prevencii kriminality mládeže cieľom, ktorý by si vyžadoval väčšiu oporu aj v každodenných aktivitách policajtov prvého kontaktu, okrem „preventistov“. K problému sa pridáva aj „prvá skúsenosť“ s kriminalitou u mladých a dokonca delikvenciou detí, čo sú často okolnosti mimo alebo na hranici spoločenskej kontroly a prevencie.
Odrážajú policajné štatistiky reálnu bezpečnosť Slovenska?
Celkom určite odrážajú, aj keď nemusíme vidieť reálny stav. Otázka bezpečnosti v oblasti kriminality je najmä otázka lokálna, hoci pocit bezpečnosti je budovaný aj na základe týchto zistení. Predovšetkým však moja ulica, môj dom a záhrada, škola a škôlka môjho dieťaťa je to, čo buduje môj pocit bezpečia, a ten je na Slovensku lokálne veľmi rozdielny.
Aké opatrenia by mala polícia urobiť, aby udržala pokles kriminality a vyššiu objasnenosť prípadov aj v budúcnosti?
Aj tu asi platí, čím viac a lepšie viem, tým lepšie celkové výsledky dosahujem, hoci to v konkrétnom čase a mieste môže chvíľu vyzerať inak. Teda vzdelanie a výchova policajtov, od policajtov prvého kontaktu až po vrcholový manažment, je asi najlepšou cestou k úspechu. Samozrejme, každá z úrovní musí mať iné vzdelanie, prípravu, výcvik, skúsenosti i zručnosti. Len koncepčná práca s dlhodobým pôsobením prinesie trvalý výsledok. Naháňanie čísel a štatistiky síce pocit bezpečnosti a jej úroveň ovplyvňuje, ale určite nie je jej stabilným základom.