Týrané ženy by mali vypočúvať policajtky

Zlyhanie a ľahostajnosť polície, prokuratúry, ale aj súdov už stáli život nejednu obeť domáceho násilia. Ak tie nekonajú, je to už len krok k tragédii. Tej sa len o vlások vyhla 53-ročná Iveta z Martina, na ktorú zaútočil exmanžel a chcel ju zabiť.

, 24.01.2015 10:00
zena Foto: ,
Na Ivetu z Martina zaútočil exmanžel a chcel ju zabiť.
debata (58)

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti a bývalá trestná sudkyňa Monika Jankovská hovorí, že policajti v prípade týraných žien často nekonajú tak, ako by mali. Navrhuje preto, aby takúto ženu vypočúvali v prvom rade ženy policajtky.

Martinčanka Iveta sa na exmanžela sťažovala polícii viackrát. Dva razy podala aj oficiálne oznámenie, jedno z nich bolo pre nebezpečné vyhrážanie, keď okrem výhražných sms správ uviedla aj to, že je ozbrojený. To sa však nepodarilo dokázať. „Uzavrelo sa to ako priestupok a samotná oznamovateľka si nepodala odvolanie alebo neprejavila, že je to nedostačujúce,“ tvrdí šéf krajskej polície v Žiline Ivan Špánik. Sťažnosť na Ivetinho exmanžela z roku 2011 riešil nakoniec Okresný úrad v Martine v priestupkovom konaní a ten expartnera len pokarhal. Iveta hovorí, že ďalej už nebojovala preto, lebo ju kompetentní svojím postupom odradili: „Po tom, ako to posúdili, som to vzdala.“

Postup polície už prešetruje prezídium a bude sa naň sťažovať aj Iveta. „Odbor kontroly preverí vybavenie podnetu, ktorý podala poškodená v roku 2011 na políciu,“ reagovala hovorkyňa policajného prezídia Denisa Baloghová. Martinská polícia svoj postup obhajuje tým, že konali v zmysle zákona a na základe dôkazov, ktoré mali. Pochybenie v konaní podriadených dosiaľ nevidel ani Špánik.

Majú metodiku, podľa ktorej postupujú

Vedenie polície tvrdí, že obvodné oddelenia majú k dispozícii vypracovanú metodiku, ako postupovať pri domácom násilí. „Keď polícia prijme trestné oznámenie, skutočnosť preverí a urobí všetky potrebné opatrenia. Snahou polície je zákonným spôsobom účinne zasiahnuť a poskytnúť obeti ochranu,“ zdôraznila Baloghová. Dodala, že polícia dokonca odporúča obetiam, ako majú v prípade násilia zo strany partnera postupovať. Mali by privolať políciu a udalosť oznámiť skôr, ako sa násilie vystupňuje, čo urobila aj Iveta. Tvrdenie hovorkyne, že polícia vníma takéto prípady veľmi citlivo, však naráža na skutočnosť, že Ivetin prípad namiesto riešenia postúpila okresnému úradu.

Na chyby polície poukazuje aj Jankovská. Pripúšťa, že sa ich dopúšťajú aj prokurátori či sudcovia. „V mnohých prípadoch policajt pri prvom kontakte s týranou ženou zaobchádza ako s obeťou iného trestného činu. Mal by brať do úvahy jej psychický stav, v ktorom sa v dôsledku spáchaného trestného činu nachádza,“ upozorňuje bývalá sudkyňa.

Tak ako ona aj Inštitút pre výskum práce a rodiny je toho názoru, že týrané ženy by mali vypočúvať ženy policajtky. Inštitút dokonca žiadal, aby ich bolo v zbore viac. „Naša požiadavka bola zamietnutá z dôvodu, že ju polícia nedokáže kapacitne pokryť,“ uviedla sociologička inštitútu Barbora Holubová. V roku 2013 pracovalo v polícií 3 442 žien, ich počet bol oproti roku 2012 o vyše percento nižší.

Násiliu je vystavená každá tretia žena

Projektová manažérka združenia MyMamy Iveta Baranová vidí riešenie v preškolení policajtov. Tí podľa nej často pristupujú k obetiam násilia neprofesionálne. „Policajti sa im snažia dohovárať a hrajú sa na psychológov, poradcov. Snažia sa, aby sa o incidentoch nespisovalo nič, len záznam zo zásahu,“ vysvetlila Baranová. Ženy podľa nej často o možnosti podania trestného oznámenia nevedia a polícia ich o tom ani neinformuje. „Školeniu policajtov z prešovských okrskov sme sa už venovali. Učili sme ich rozpoznať signály a presvedčiť ich, aby nezasahovali do rozhodnutia ženy, pokiaľ chce okamžite podať trestné oznámenie,“ priblížila Baranová.

Prešovské združenie MyMamy je jedno z 9 centier na Slovensku, ktoré sa venuje problematike týraných žien. Podľa Baranovej políciu viackrát upozorňovali, aby situáciu nezľahčovala a s centrami na pomoc ženám pravidelne spolupracovala. Tie sa nachádzajú vo všetkých krajských mestách okrem Banskej Bystrice. „Dobrým príkladom je uplynulý december, keď s nami prešovskí policajti intenzívne komunikovali a pomáhali sme im klientky umiestňovať do centier,“ opisuje.

Týraným ženám by mala pomôcť aj krízová linka, ktorá začne fungovať od februára. „Táto skupina potrebuje samostatnú linku, podobne ako deti, na ktorej im pomôžu špeciálni odborníci,“ uviedla Baranová. Zriadenie linky bude financované z európskych fondov. Ide však len o dočasný projekt, ktorý skončí v novembri. Zriadenie linky víta aj hovorca Operačného strediska záchrannej služby Boris Chmel. „Dostávame telefonáty na číslo 155 od žien, ktoré majú problémy v domácnosti. V budúcnosti by sme ich mohli prepájať na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie,“ hovorí Chmel.

Podľa údajov z roku 2012 bola na Slovensku fyzickému alebo sexuálnemu násiliu vystavená každá tretia žena. Násilie zo strany partnera alebo manžela prežila každá štvrtá.

Miesta, ktoré týrané ženy najčastejšie kontaktujú

  • Lekár, zdravotné stredisko – 12 %
  • Nemocnica – 10 %
  • Právna pomoc, právnik – 9 %
  • Polícia – 8 %
  • Cirkev, náboženská organizácia – 6 %
  • Sociálne služby – 4 %

Zdroj: Agentúra EÚ pre základné práva, Násilie na ženách: Celoeurópsky výskum 2012

© Autorské práva vyhradené

58 debata chyba
Viac na túto tému: #polícia #domáce násilie #týrané ženy
Flowers