Foto: SITA/AP, Vadim Ghirda
Ministerstvá obrany a zahraničných vecí túto informáciu nevyvrátili a uviedli, že orgány NATO v súčasnosti rokujú o posilnení bezpečnostných opatrení s ďalšími členskými štátmi vrátane nášho.
Nulandová vo svojom prejave začiatkom týždňa vyhlásila, že aliancia musí dodržiavať záväzky voči spojencom a prispieť k vytvoreniu novej bezpečnostnej línie, kde budú sústredené jednotky rýchleho nasadenia. „Musíme čo najskôr zriadiť veliteľské a riadiace strediská vo všetkých šiestich štátoch NATO, ktoré susedia s Ukrajinou,“ povedala. Vyhlásila to vo Washingtone na pôde mimovládnej organizácie Brookings, ktorá sa zaoberá bezpečnostnými otázkami.
Ukrajina susedí s Ruskom, Bieloruskom, Moldavskom, Rumunskom, Maďarskom, Poľskom a Slovenskom.
Naše ministerstvo obrany ani ministerstvo zahraničných vecí informáciu o vybudovaní základne Severoatlantickej aliancie u nás nevylúčili ani nepotvrdili. Z oboch rezortov reagovali, že je predčasné komentovať konkrétne kroky NATO, pretože každé rozhodnutie v rámci aliancie podlieha súhlasu príslušných národných úradov členských štátov. Oba rezorty uviedli, že pre vývoj bezpečnostnej situácie na Ukrajine spojenci v aliancii diskutujú o možnostiach, ako na ňu reagovať, a tiež prijímajú opatrenia, ktorými chcú posilniť bezpečnosť členských štátov na východe Európy. „Tieto opatrenia sú v súčasnosti predmetom posudzovania kompetentnými orgánmi aliancie v súčinnosti s predstaviteľmi všetkých členských štátov vrátane Slovenska,“ uviedli zhodne tlačové odbory oboch ministerstiev.
Podľa bezpečnostného analytika Mariána Majera k výroku americkej diplomatky zatiaľ treba pristupovať opatrne. Majer totiž upozornil, že nie je známe, do akej miery bol zámer odkomunikovaný s ďalšími štátmi, ktorých sa vybudovanie základní týka. „Americký postoj je však v rámci aliancie relevantný a za istých okolností si viem predstaviť, že by sa toto dostalo na stôl ako agenda a potom je to na diskusiu,“ pripustil. Analytik doplnil, že na vybudovanie veliacich základní NATO môžu byť využité rôzne zariadenia, napríklad výcvikové priestory či základne, ktoré máme dnes k dispozícii.
Vlani však zámer Slovenska zriadiť logistickú základňu NATO v Poprade rozbúril verejnú mienku. Slovensko ponúklo v rámci budovania síl rýchlej reakcie na summite vo Walese začiatkom septembra 2014 možnosť využiť logistický sklad na našom území. Šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák vtedy upozornil, že ide len o ponuku na využitie skladu, čo nie je to isté ako vybudovanie vojenskej základne. Popradčania ako reakciu na túto informáciu spustili petíciu za vyhlásenie referenda v Poprade o logistickej základni NATO. Skončila sa však neúspechom pre slabý záujem verejnosti. Podpísalo ju len dvetisíc občanov. Mesto Poprad zasa spustilo anketu na oficiálnom webe mesta, kde sa ľudí pýtalo, či súhlasia so zriadením základne. Hovorca mesta Marián Galajda uviedol, že 4 040 Popradčanov bolo za, 4 127 hlasovalo proti základni.