Medzi nimi aj Človek v ohrození. Napriek tomu, že zbierku pre Ukrajinu považujú za svoju aktuálnu prioritu, podarilo sa im doteraz vyzbierať „iba“ 8-tisíc eur. Podľa najnovších údajov je pritom len tých, čo museli opustiť domovy pre vojnu, až milión a pol. Zuzana Fialová, koordinátorka programu na Ukrajine, však konštatuje, že zbierka je úspech.
Organizácia Človek v ohrození pôsobí na Ukrajine už dlhodobo. Nejde však o priamu pomoc, v Kyjeve je vaša partnerská organizácia. Pomocou nej ste pomáhali už počas Majdanu. O čo vtedy išlo?
Keď bol Majdan, mali sme tam inú partnerskú organizáciu, než máme teraz. V tom čase ešte nebola vojna na východe Ukrajiny, mali sme iné priority. Išlo o to zachrániť ľudí, ktorí boli postrelení na Majdane. Báli sa ísť do štátnych nemocníc, stalo sa totiž, že niektorí ľudia v nich zmizli bez stopy. Boli sme napojení na organizáciu Narodnyj Gospital, čo je sieť dobrovoľnej zdravotnej pomoci. Komunikovali sme cez jedného pána, ktorý je podnikateľ. Bohatý a známy človek chodil s nepriestrelnou vestou a nosil peniaze, kupoval materiál. Lekári a zdravotníci v kostoloch organizovali poľné nemocnice. Vtedy tam išla kolegyňa. Doniesla im peniaze. Za tie priamo tam kúpila pre nich striekačky a obväzy. Základný zdravotnícky materiál.
Momentálne finančne prispievate humanitnej organizácii Vostok SOS. Ako peniaze využívajú?
Je to iniciatíva, ktorú založilo niekoľko mimovládnych organizácií. Tá hlavná je ľudskoprávna z Luhanska. Pred vojnou sa všetci presunuli do Kyjeva. Odtiaľ robia servis pre ľudí, ktorí odišli z miest, kde sa bojuje. Poskytujú im od psychologického poradenstva, ubytovanie, ale aj zdravotnú starostlivosť, sociálnu podporu. Pomáhajú im zháňať prácu, školy, škôlky pre deti. Kompletný servis.
Odhaduje sa, že z bojových oblastí už odišlo asi milión a pol ľudí. O akých ľudí sa Vostok SOS stará v Kyjeve?
Často sú to ľudia, ktorí boli bohatí a prišli o všetko, ale je tam veľa rodín, matiek s deťmi. Tá najzraniteľnejšia skupina. Sú to ženy, ktoré prišli o mužov v boji. Ďalšou skupinou sú mnohodetné rodiny. Od najstarších členov ako babka či dedko. Mnohým zbombardovali domy. Tí, čo majú trochu peňazí, podarilo sa im nejaký majetok so sebou zobrať, snažia si niečo vybaviť alebo sa nevedia dostať k svojim peniazom. Mnohí z nich boli ľudia, ktorí mali firmy, hypotéky, viedli normálny život, tak ako my v Bratislave. Prostredie, v ktorom žili, vyzeralo krajšie ako polovica miest na Slovensku. Tí ľudia skončili s jedným kufríkom a pár bankovkami, ktoré mali doma. A zrazu sú z ich domova ruiny.
Ako bývajú v náhradnom ubytovaní v Kyjeve?
Organizácia prenajíma byty, ktoré si našli v Kyjeve a okolí, kde vlastne utečencov umiestňujú, aj s pomocou našich peňazí. Naše peniaze išli najmä na ubytovanie.
Koľko ľudí pôsobí v tejto organizácii?
V organizácii je asi 20 ľudí, plus je tam asi stovka dobrovoľníkov. Sú to ľudia, šoféri áut napríklad. Prihlásia sa a idú svojím autom do postihnutých oblastí ako humanitárny konvoj. Sú v jednej kancelárii, v prenajatých priestoroch, kde majú sklad. Majú tam miestnosti na súkromný rozhovor, kde postihnutí ľudia môžu prísť povedať, aký majú problém a nejakým spôsobom hľadať riešenie so psychológom či sociálnym pracovníkom.
Humanitná organizácia robí aj nebezpečnejšiu prácu. Vozí jedlo, zdravotné potreby do bojových oblastí. Ako sa im darí prejsť cez ukrajinskú armádu či kolóny separatistov?
Nejakým spôsobom sa cez nich musia prebiť, ale nie je to ľahké. Ostali tam ešte tisícky ľudí, niektorí neodišli najprv z ideologických dôvodov a potom už aj nemali ako. Existovať tam je veľmi ťažké. Tým, že je tam vyhlásená samostatnosť, Ukrajina im odmieta dodávať elektrinu. Z Ruska pomoc neprichádza taká, ako by sa čakalo, takže oni sú v krajine nikoho a v absolútne biednych podmienkach.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Vedeli by ste povedať, kto ešte vôbec ostal v bojových zónach?
Sú tam ešte tisícky ľudí. Mnohodetné a tie najchudobnejšie rodiny. Nemajú kam ísť. Nemajú ani prostriedky na to, aby niekde odišli. Veľká časť pomoci ide pritom hlavne od Ukrajincov. Nakúpia materiál, drevo do pece, potraviny. Pre nemocnice, ktoré tam fungujú, zdravotnícky materiál, lieky, teplé ošatenie a vozia to do postihnutých oblastí.
Humanitné konvoje s jedlom však nenasýtia určite všetkých.
Ľudia jedia zo zásob, ak nejaké majú, ak mali nejakú záhradku. Alebo to, čo sa im dostane pomocou humanitárnej pomoci. Obchody tam totiž nefungujú. Funguje len výmenný obchod.
Minulý týždeň postihla aj vašu partnerskú organizáciu strata ľudského života. Čo sa stalo?
Viezli tam zdravotnícky materiál do zdravotného centra, lebo to sa už nedá ani nazvať nemocnicou. Kedysi to bola nemocnica. Náhodou tam vybuchla bomba a pani zomrela.
Koľko takýchto prípadov evidujete?
Viacero. Aj počas Majdanu sa stalo, že zabili zdravotníckych pracovníkov, aj tých, čo mali na tričku červený kríž. Je to tak, že tá pravdepodobnosť tam je. Keď idete niekde, kde sa bojuje, je to súčasť toho, čo sa môže stať. Oni aj separatisti používajú civilné obydlia. Útočia z civilných sídlisk a následne ukrajinská armáda potom tie civilné objekty bombarduje. To je realita, že mnohí ľudia tam potom zomrú.
Na Ukrajine z mimovládok momentálne pôsobí len jedna Slovenka. Nechcete to zmeniť?
Nemáme toľko peňazí, aby sme ich mohli míňať na vlastného človeka zo Slovenska. Ale tým, že tam máme kamarátov Ukrajincov, ktorých poznáme roky a veríme im, sú to naši dlhodobí spolupracovníci. Vieme, že čo robia, robia dobre. Správajú sa zodpovedne aj voči našim financiám. Ak peniaze na niečo minú, pošlú nám bločky. My chodíme raz za pol roka na osobnú kontrolu. Keby sme vyzbierali 500-tisíc, tak sa tam oplatí mať človeka. Ale keď je peňazí málo, je lepšie zlučovať viaceré organizácie.
Čiže neplánujete ani slovenskú jednotku?
Načo. Tí ľudia, ktorí tam sú, vedia, čo tam majú robiť. To by sa muselo nazbierať veľa, stotisíc eur, aby sme tam vyslali nejakú slovenskú misiu.
Vy ste boli v Donecku?
Ja počas krízy nie, ale kolega tam bol. Poznám ľudí, ktorí tam bývali, podnikatelia, inteligencia. Ani my nevieme, či nám zajtra niečo nespadne na hlavu a zrazu celý náš život uprataný, logický, zorganizovaný sa zmení zo dňa na deň.
Celkovo sa vám podarilo zozbierať na Ukrajinu iba 8-tisíc eur. Nezdá sa vám to málo? Zbierka pre Ukrajinu pritom patrí k vašim prioritám.
Nezdá sa nám to málo, sme vďační za všetko, čo ľudia pošlú. Vzhľadom na to, že ten konflikt je sporne prezentovaný, existuje veľa konšpiračných teórií, je to pre nás úspech. Veľa totiž závisí od mediálneho obrazu. Keď naše médiá ukazujú iba vojnu, vždy len bojovníkov, ľudia si povedia, však tam všetci so všetkými bojujú. Málo sa hovorí o tom, že každá vojna prináša utrpenie, stratu života, vzdelania. Sú tam deti, ktoré pol roka nechodia do školy a asi tak skoro ani nebudú. To sa na tej krajine podpíše a niekde sa to nazbiera. Takže ja nemôžem nikomu povedať, že málo ľudia prispievajú. Niekto dáva na deti s rakovinou, niekto sa cíti zodpovedný za Ukrajinu, niekto za africké deti. Je to každého voľba.
Stretli ste sa v praxi s tým, že by sa finančné prostriedky zo zbierky zneužili?
Nepočula som o tom a ani som sa s tým nestretla.
Vedeli by ste povedať, ako sa dá zabrániť tomu, aby sa prostriedky zneužili?
Nájsť si partnera na tej druhej strane, ktorý je overený, nevyšiel odnikadiaľ. Vždy to stojí a padá na ľuďoch. Pre nás je dôležité, že samotní Ukrajinci sa zmobilizovali a pomáhajú svojim spoluobčanom. My ich našimi peniazmi nezachránime, ale vážia si náš príspevok a je to pre nich veľké povzbudenie.
Ukrajine dávame tento rok viac
Na pomoc pre Ukrajinu má ísť v tomto roku viac peňazí zo štátnej kasy ako v tom minulom. V roku 2014 sme poskytli Ukrajine pomoc vo výške takmer 900-tisíc eur. Z toho 300-tisíc tvorila humanitárna pomoc a 570-tisíc technická pomoc.
Foto: Michal Burza .
„Naša pomoc v tomto roku bude aj formou odovzdávania skúseností (projektov SlovakAid). V indikatívnom rozpočte máme vyčlenených 700¤000 eur. Len prvá zásielka materiálnej humanitárnej pomoci, ktorá je dopravovaná na Ukrajinu v týchto dňoch, má hodnotu asi 500¤000 eur,“ uvádza ministerstvo zahraničných vecí.
Ani mimovládne organizácie, ani štát pritom na Ukrajine nemajú špeciálnu misiu, ktorá by sa starala o utečencov. Do poskytovania humanitárnej pomoci sú za štát podľa rezortu zahraničných vecí zapájaní pracovníci zo zastupiteľského úradu v Kyjeve a z Generálneho konzulátu v Užhorode. Štyria Slováci sú v misii OBSE. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa neobáva zneužitia pomoci.
„Jednou z charakteristických čŕt našej pomoci je, že je adresná. Vytypujeme si príjemcu, využívame na to sieť našich zastupiteľských úradov, a odovzdávame osobne a priamo. Ja som odovzdal priamo na jednej našej návšteve v Kyjeve šek detskej nemocnici, priamo lekárom. Pokiaľ ideme cez nejakú organizáciu, tak je to renomovaná organizácia ako Červený kríž. Takisto sme tam odovzdávali priamo. To je maximum, čo môžeme urobiť. Nie sú tam žiadni sprostredkovatelia, nie je tam možnosť, aby sa to stratilo,“ skonštatoval Lajčák.
Slovenská republika napríklad v roku 2012 poskytla oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške takmer 61 miliónov eur. Rozvojová pomoc smerovala do krajín ako Afganistan, Keňa a Južný Sudán. Spolupráca sa mala zamerať najmä na zlepšenie úrovne zdravotnej starostlivosti a prístupu k nej, zvyšovanie kvality vzdelávania na všetkých úrovniach s dôrazom na uplatnenie sa mladých ľudí na pracovnom trhu, podporu sociálno-ekonomického rozvoja vidieka či podporu poľnohospodárskej produkcie a ochrany životného prostredia a posilňovanie dobrého spravovania verejných vecí.