Oživiť by mala hospodárstvo na európskom kontinente a podnietiť rast nových pracovných miest vrátane Slovenska. Dohoda má však nielen prívržencov, ale aj kritikov. Slovenskí poľnohospodári a potravinári neskrývajú pred ňou obavy. Výraznejšia liberalizácia obchodu sa totiž nemusí prejaviť len v náraste dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov z USA, ale aj v poklese vývozu slovenských agrokomodít a polotovarov do ostatných členských štátov EÚ. Obe samosprávne organizácie poľnohospodárov a potravinárov – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora i Potravinárska komora Slovenska zásadne odmietajú liberalizovať trh s agrokomoditami. Majú na to nielen obchodno-ekonomické dôvody. Problém vidia v uznaní štandardov potravinovej bezpečnosti.
„Nikto nemôže zaručiť, že budú v konečnom dôsledku naozaj dodržané. Len ťažko si totiž predstaviť, že USA sa prispôsobia náročnejším európskym normám a nebudú sa domáhať väčšej akceptácie ich štandardov,“ hovorí predseda SPPK Milan Semančík. Nejde pritom len o notoricky známy problém s rozdielnym názorom Európskej únie a USA na geneticky modifikované potraviny či mäso vyrobené s podporou hormónov a rôznych stimulátorov rastu vrátane antibiotík.
Citlivou otázkou vo vzťahu dvoch potravinových superveľmocí sa stala otázka posudzovania chráneného označovania pôvodu. Keď nemecký minister poľnohospodárstva Christian Schmidt nedávno pripustil, že niektoré európske potraviny by mohli prísť o chránené označenie pôvodu, vyvolal búrku nevôle nielen v Nemecku, ale v celej únii. Schmidt naznačil, že Američania považujú systém ochrany európskych potravín za nespravodlivý. Tvrdia totiž, že viaceré výrobky, na ktorých si Európania zakladajú, povedzme taliansky syr parmezán či grécka feta, sa vyrábajú aj v USA, kam ich receptúry priniesli európski prisťahovalci.
Brusel vzápätí reagoval vyhlásením hovorcu EK pre obchod, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dabiela Rosaria, že pri rokovaniach o TTIP neoslabí význam existujúcich geografických názvov a ochranných označení európskych potravín. Bola to reakcia na nemeckých potravinárov, ktorí, ako napísala agentúra ČTK, vyhlásili, že „nechcú v Nemecku žiadne originálne norimberské klobásky z Kentucky“.
„Američanom samozrejme nevyhovuje európsky systém ochrany pôvodu potravín, pretože nemajú záujem o parmezán či prošuto dovážané z Talianska, ale chcú si tieto produkty vyrábať sami a ešte ich aj exportovať. Otázka však stojí tak, čo je pôvodný výrobok a čo je vlastne napodobenina,“ povedala riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová.
Slovensko sa na transatlantickom obchode s potravinami a poľnohospodárskymi surovinami podieľa minimálne. Slovenský export do USA za posledné roky tvoril len 0,11 percenta z celkového vývozu potravín a dovoz necelé 1 percento. Do USA sme napríklad vlani vyviezli 3 845 kg čokolády či 172 000 litrov piva a doviezli 8¤546 kg hovädzieho mäsa alebo 1,145 mil. kg. rybacieho filé. Tieto čísla nevzbudzujú obavy. Lenže napríklad chovatelia hovädzieho dobytka upozorňujú, že ak porastie dovoz hovädzieho mäsa z USA do Európy, jeho priamym dôsledkom bude pokles vývozu slovenskej hovädziny do starých členských štátov Európskej únie.
Tak Európe, ako aj Amerike sú domáce trhy tesné. V nezávideniahodnej situácii sa ocitla Európa po strate ruských trhov v dôsledku Putinovho embarga na potraviny vyrobené v EÚ. Tieto potraviny treba predať na iných trhoch a Američania najmä pre Nemcov, Francúzov, Talianov, Dánov či Holanďanov, ktorí sú najväčšími exportérmi potravín v EÚ, predstavujú východisko. Pravda, ak Američania zoberú Francúzom ich vína a syry, recipročne budú požadovať akceptáciu svojich výrobkov. A to nebude jednoduché. Veď napríklad európski a americkí veterinári sa „zasekli“ pri rokovaniach o TTIP nielen v otázke „hormónmi“ dotovaného mäsa.
„Na amerických bitúnkoch sa pri umývaní zabitých tiel používa tzv. recyklovaná voda, na Slovensku a v Európe zásadne pitná voda,“ upozornil na jeden z hygienických problémov šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Američania chcú byť ústretoví, vraj v prípade exportu do Európy recyklovanú vodu používať nebudú.
O tom, kto bude mať z dohody napokon väčší zisk, rozhodnú nielen vyjednávači, ale predovšetkým to, kto ponúkne potraviny lacnejšie. Američania sú produktívnejší ako Európania, pretože majú väčšie farmy aj potravinárske závody. Ich potravinárske normy zďaleka nie sú tak tuho zviazané predpismi o zdravotnej bezpečnosti ako európske. Na pulte, najmä slovenskom, rozhoduje cena, a to pre domácich producentov neveští nič dobré.