Niektoré krajiny podľa neho už plánujú dať výhrady do zmluvy. "Aj Slovensko by malo svoj trh nejakým spôsobom ochrániť, " povedal Krchňák.
Európa a USA tiež budú musieť zjednotiť kritériá na registráciu liekov. V únii ju zastrešuje Európska lieková agentúra (EMA), za oceánom zase Úrad na kontrolu potravín a liečiv (FDA).
Nároky na hodnotenie vlastnosti lieku či na dôkazy o jeho účinku a bezpečnosti sú v únii vyššie ako v USA. V Európe trvá rozhodnutie o tom, či liek môže ísť do lekární, v priemere o šesť až osem mesiacov dlhšie. „Európa má veľmi prísne kritériá. Niektoré lieky, ktoré sa u nás ešte používajú, sa v USA už nepoužívajú a naopak. Možno by sa zjednotením registrácie urýchlila byrokracia, ťažko povedať,“ reagoval Igor Minarovič, predseda Kontrolného výboru Slovenskej lekárnickej komory, ktorý nevie odhadnúť, aký by to mohlo mať vplyv na lieky. Negatívum však vidí v rozdielnych cenách, ktoré sú u nás nastavené nízko. Ak by sa trhy zjednotili, mohol by sa zvýšiť vývoz liekov od nás do cudziny. „Samozrejme, zatiaľ je to len špekulácia, ale predpoklad tu je,“ podotkol Minarovič.
Zmluva o voľnom obchode medzi USA a EÚ môže podľa Krchňáka zásadne ovplyvniť celé lekárnictvo. „Rokuje sa o tom, že by sa predlžila patentová ochrana. To znamená, že keď niekto príde s novým liekom, tak oveľa dlhšie by sa mohol tešiť pozícii výhradného dodávateľa, a to súvisí aj s cenami,“ uviedol.
Krchňák poukazuje, že ide o veľmi závažný dokument a kompetentní u nás nerozmýšľajú, čo všetko sa môže stať. „To sú veci, ktoré teraz nemusia nikomu prísť na rozum. Až keď sa vyskytne konkrétny problém, tak sa zistí, že preň nie je riešenie,“ dodal s tým, že na každom ministerstve by mal byť aspoň jeden človek, ktorý by sa venoval dosahom zmluvy pre Slovensko. Naša krajina by si mala podľa neho postaviť limity, ktoré by chránili náš trh.