Pre nemocnice budú aj naďalej variť súkromníci

Za desať rokov súkromníkom za to zaplatia 81 miliónov eur. Či je externá dodávka stravy výhodnejšia v porovnaní s tým, keď si nemocnica varí sama, mala dať odpoveď analýza ministerstva zdravotníctva. Nestalo sa tak.

Dôvodom zadania analýzy bolo podozrenie, že štyri nemocnice nakupujú pre svojich pacientov predraženú stravu. Nemocnice si dodávateľov v roku 2012 vybrali cez verejné súťaže a podpísali s nimi koncesné zmluvy na desať rokov. Súkromníci sa v nich zaviazali, že počas tohto obdobia za vlastné peniaze zmodernizujú nemocničné kuchyne. Ministerstvo zdravotníctva sa po medializácii rozhodlo zmluvy preveriť. Výsledok analýzy predložil minister Viliam Čislák parlamentnému výboru pre zdravotníctvo. Rozhodol sa, že nebude trvať na tom, aby nemocnice kontrakty zrušili. Analýza totiž nedokázala, že nemocnice kupujú predraženú stravu.

„Poslanci dostali analýzu, ktorá rozoberá všetky možnosti vypovedania aj nevypovedania zmluvy, rovnako aj to, či dané stravovacie jednotky boli, alebo neboli predražené, a nemôžem konštatovať, že strava, ktorá bola realizovaná koncesnou zmluvou, bola predražená,“ povedal Čislák. Podotkol, že ich predčasné vypovedanie by malo následky. Aké presne, to nespresnil. Myslí si, že forma koncesie je vhodná nielen na nákup stravy, ale je možná aj pri obstarávaní, napríklad upratovania, parkovania či energií.

Podľa analýzy je základná cena stravnej jednotky pacienta (náklady na jeden deň) rozdielna v nemocniciach, ktoré si varia samy oproti nemocniciam, ktoré si stravu objednali u externého dodávateľa. Napríklad v Banskej Bystrici je to 11,28 eura, kým v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, kde varia vo vlastnej réžii, je to 6,47 eura. Ministerstvo tieto rozdiely obhajuje tým, že sa do cien premietli aj investície do zariadenia.

Podľa poslanca Viliama Novotného analýza nedala jednoznačnú odpoveď na to, či koncesné zmluvy na dodávanie stravovania sú výhodné, alebo nevýhodné pre nemocnice. „Porovnania hovoria, že ak by si nemocnice varili samy, tak je to o 30 až 40 percent výhodnejšie, než keď im stravu dodá externý prevádzkovateľ, napriek tomu nerozumiem tvrdeniu ministerstva, že koncesné zmluvy sú v poriadku,“ tvrdí Novotný.

Novotný spochybnil aj to, že pre nemocnicu nemusí byť výhodné ani to, ak dodávateľ bude investovať do modernizácie kuchyne. Otázne je podľa neho aj to, či sa vôbec zmluvy dajú zrušiť. „Analýza to nehovorí jednoznačne, zrejme by to bolo také komplikované, že podprahovo prečítate, že sú vlastne nevypovedateľné,“ do­dal.

Posúdenie, či je externá koncesia pre nemocnicu výhodnejšia, by malo byť založené v prvom rade na vykonaní ekonomickej analýzy. Mysli si to advokát spolupracujúci s advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c Ján Lazur. Určite podľa neho existujú nemocnice a zariadenia, kde je ekonomicky výhodnejšie zabezpečovať stravovanie, upratovanie a podobne svojimi vlastnými zamestnancami, na druhej strane je možné predpokladať aj situácie, kde bude ekonomicky výhodnejšie tieto služby obstarávať od externých dodávateľov a dosiahnuť tak určitú úsporu. „V slovenských podmienkach však predstavuje uzatváranie koncesných zmlúv značné riziká, vzhľadom na to, že ide v mnohých prípadoch o zmluvy, ktoré majú komplikovaný režim a ich možné ukončenie nie je jednoduché dosiahnuť,“ povedal advokát Lazur. Ak firmy koncesionári podľa neho spochybnia platnosť ukončenia zmlúv na súdoch, môže sa vytvoriť značný stav právnej neistoty pre všetky zúčastnené strany.

Čislák dal vlani v decembri preveriť Úradu pre verejné obstarávanie, či tendre na koncesionárov prebehli v poriadku. „Kontroly všetkých štyroch predmetných verejných obstarávaní boli začaté, toho času ešte nie je známy ich výsledok,“ povedal Ján Mažgút z Úradu pre verejné obstarávanie. Ten by mal byť jasný v marci.

Kvôli stravovaciemu tendru minister Čislák odvolal ešte v decembri riaditeľov štyroch nemocníc v Trenčíne, Trnave, Banskej Bystrici a Poprade. Čislák to odôvodnil tým, že riaditelia mali pýtať na podpísanie týchto zmlúv súhlas od vlády.

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva