Za viac ako polstoročie sa mu podarilo zozbierať takmer 140 baníckych svietidiel, to najstaršie má dvetisíc rokov.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Jozef Osvald zasvätil celý svoj život baníctvu. Tak sa dostal aj k svojej zberateľskej záľube. „Prišiel som raz na kontrolu do štôlne Klinger a jeden baník mi hovorí, že v závale našli nejaké staré banícke svietidlo, či ho nechcem. Bol to lojový železný kahanec a keď som ho vyčistil, zistil som, že má okolo tristo rokov. Vtedy ma to chytilo za srdce. Dnes mám viacero vzácnych kúskov, ale ten prvý zostane vždy pre mňa najcennejší, pretože práve ním sa začala moja zbierka,“ hovorí bývalý banský technik a neskôr banský záchranár.
V súčasnosti má 136 najrôznejších baníckych svietidiel, od lojových, olejových cez karbidové až po elektrické. Až deväťdesiat percent z nich je zo Slovenska, pričom najväčšia časť pochádza z Banskej Štiavnice a okolia. Výnimočnosť tejto zbierky spočíva v jej druhovom zastúpení.
„Niektorí zberatelia majú aj väčšiu zbierku, čo sa týka počtu svietidiel, ale z jedného typu majú v nej viac kusov. Ja nezbieram na množstvá, z každého typu mám len jeden kus, preto je z tohto pohľadu aj v odborných kruhoch táto moja považovaná za najväčšiu súkromnú zbierku na Slovensku,“ vysvetľuje zberateľ.
K jej ozdobám nepochybne patrí rímsky hlinený kahanec. Daroval mu ho kamarát, ktorý ho kedysi dostal ako promočný dar. „Vraj je niekde z Podunajska a pochádza z tretieho storočia, nedalo mi to a nechal som to overiť odborníkom. Zistili, že je ešte starší, má dvetisíc rokov, pretože ho datovali až do prvého storočia,“ hovorí. V zbierke má tiež zopár zaujímavých exponátov aj zo zahraničia, napríklad lampu, s akou pracovali baníci na Špicbergoch, ktorú objavil v Nórsku v stánku so sušenými rybami, či vzácne karbidové svietidlo, ktoré použili pri objavovaní známej francúzskej jaskyne s nástennými maľbami Lascaux.
O každom kúsku by vedel 79-ročný dôchodca, známy aj ako dlhoročný pokračovateľ tradícií banskoštiavnického figliara Nácka, rozprávať hodiny. Každé svietidlo má svoj príbeh a vypracovaný rodný list, z ktorého je zrejmé, o aký druh ide, kto ho používal, odkiaľ a od koho ho získal. Prevažnú časť z nich získal ako dary, prípadne za symbolickú cenu od starých baníkov.
Hoci je jeho zbierka úctyhodná, stále ju chce ešte dopĺňať. „Veľmi túžim po olejovom svietidle, ktorému sa hovorí tunelárske. Takýto typ zatiaľ nemám, ale jeden Hodrušan mi povedal, že keď budem mať osemdesiatku, tak mi ho daruje,“ dodáva s pobavením.
A prečo mu učarovali práve banícke svietidlá? „V baníctve som pracoval takmer štyridsať rokov a dobre viem, čo svetlo pre baníkov v tmavom podzemí znamená. Odjakživa bolo pre nich veľmi vzácne a dôležité, bez neho by sa pri práci nevedeli zaobísť,“ zhrnul Jozef Osvald.