Sociológ Vašečka: Referendum je prvý krok k náboženskému štátu

V referende o rodine sa bude rozhodovať o tom, či si Slovensko udrží svetský a sekulárny charakter štátu, alebo sa posunie bližšie k náboženskému štátu. Myslí si to sociológ Michal Vašečka. V rozhovore pre Pravdu povedal, že po zatvorení volebných miestností sa nič nekončí, práve naopak. Podľa neho sa na tejto téme môžu zviezť aj radikálnejšie orientovaní ľudia, ktorí budú chcieť bojovať proti otvorenej spoločnosti ako takej.

06.02.2015 08:00
Michal Vašečka Foto: ,
Podľa Michala Vašečku sa ani po referende neupokoja emócie, ktoré vyvolalo.
debata (98)

Iniciátori referenda hovoria, že je o tradičnej rodine, ktorú treba chrániť. O čom budú Slováci túto sobotu hlasovať podľa vás?
Samozrejme, v prvom pláne je o rodine a téma bola vybraná organizátormi práve preto, že je to intímna téma, ktorá sa týka každého z nás vrátane tých, ktorí v rodine nežijú, ale prichádzajú s touto témou do styku. Väčšina z nás vyrástla v nejakej rodine, takmer každý sa stretol s nejakou formou tlaku na to, aby nejakú založil. Ale o čom budeme hlasovať? Som presvedčený, že budeme hlasovať predovšetkým o tom, ako sa ďalej bude vyvíjať slovenská spoločnosť, o tom, či si udrží svoj sekulárny svetský charakter, alebo sa postupnými krokmi budeme posúvať smerom k čoraz viac prítomnému náboženskému štátu. Toto je prvý krok, na prvý pohľad nevinný. Samotné otázky neprinášajú zásadné ohrozenie, právne sú málo relevantné, ich cieľom je mobilizovať. Sú skôr o tom, že rôzne témy, ktoré sú dôležité pre skôr nábožensky orientovaných ľudí, prenikajú do verejného priestoru a zrazu niečo, čo by malo byť súčasťou súkromnej sféry, sa stáva veľmi masívne súčasťou verejnej sféry. A svetský sekulárny štát je typicky práve tým, že veľmi prísne oddeľuje súkromnú a verejnú sféru.

Na základe čoho si myslíte, že ide o skrytú snahu meniť Slovensko na náboženský štát? Referendum je občianskou iniciatívou, ktorú cirkev len podporila.
Nespochybňujem, že je to občianska iniciatíva, ale občianska iniciatíva ľudí, ktorí sú súčasťou cirkvi. To, že Konferencia biskupov Slovenska podporuje Alianciu, je zrejmé a viditeľné, osobné i inštitucionálne prepojenia sú zjavné. A je zvláštne, keď sa spomína, že nejde o zasahovanie do politiky. Katolícka cirkev je už od čias rímskeho cisára Konštantína úspešná práve preto, že sa spája s mocou a snaží sa rôznymi spôsobmi ovplyvňovať mocných tohto sveta a formovať svetonázor bežných ľudí. Za týmto účelom vybudovala mocnú hierarchickú štruktúru a vďaka inštitútu celibátu naakumulovala bohatstvo. V súčasnosti je to menej viditeľné ako v minulosti, ale snaha ovplyvňovať dianie v spoločnosti je jednou z najvýraznejších charakteristík tejto globálnej štruktúry. Samozrejme, že sa tak nikdy a nikde nedeje priamym vstupom do politiky, ale nepriamo cez iné subjekty, ktoré zdieľajú rovnaké hodnoty a s hierarchiou sú prepojení emocionálne i funkčne.

V referende ide o to, nenápadne posilniť katolícky klérus v našej spoločnosti?
Zásadný spor, ktorý sa vzhľadom na doterajšie skúsenosti bude objavovať čoraz častejšie, bude o tom, že prvky kánonického práva môžu mať vplyv na svetský charakter štátu. Práve tzv. výhrada vo svedomí je dobrým príkladom, kde kánonické právo, teda právo jednej náboženskej skupiny, môže dominovať nad právom svetským, pretože sa bude týkať iba jej členov. Podobným príbehom sa už čoskoro môžu stať rozvody. Aliancia za rodinu v minulosti opakovane avizovala, že v budúcnosti by rada otvorila diskusiu aj o sprísnení rozvodového konania. To sa bude na Slovensku týkať veľkého počtu ľudí, ktorí sú už rozvedení, práve sa rozvádzajú alebo sa s prepáčením v budúcnosti môžu rozviesť, aj keď im to neprajem. Dnes je rozvod možný dohodou. Diskusia, ktorú chce Aliancia otvoriť, má byť o tom, aby to nebolo také ľahké urobiť dohodou, aby sa do konania premietli tradičné prístupy charakteristické pre katolícku cirkev. Slobodná voľba ľudí modernej spoločnosti, ktorí si uvedomia, že nevieme spolu žiť, nevyhovuje nám to, ubližujeme si a musíme sa rozísť, môže byť zásadne sťažená.

Hlavnou témou predreferendovej kampane sa stali homosexuáli, hoci Aliancia tvrdí, že nebojuje proti nim. Čo si o tom myslíte?
Tie otázky sú formulované z pohľadu Aliancie za rodinu mimoriadne sofistikovane a nemyslím, že je to náhodné. Diskusia sa síce zvrtla na LGBTI komunitu, ale som hlboko presvedčený, že vôbec o LGBTI komunite nie je. A som schopný veriť niektorým predstaviteľom Aliancie, že osobne proti tejto komunite nič nemajú. Tam problém nevidím. Aliancia za rodinu postupuje ako pomerne štandardné antimodernistické hnutie, čo je príbeh v mnohých súčasných krajinách sveta. Tieto antimodernistické hnutia sú znepokojené rôznymi negatívnymi tendenciami, ktoré priniesla moderná doba, a snažia sa ich zastaviť. Deje sa to po celom svete, aj v západnej Európe, kde modernizácia spoločnosti dospela omnoho ďalej ako na Slovensku.

Čo je pre tieto hnutia typické?
Na to, aby boli úspešné, musia splniť tri body. Po prvé musia identifikovať jasného nepriateľa, ktorý je hodnotovo neprijateľný. Po druhé, treba vytvoriť pocit ohrozenia. Po tretie je potrebné neprestajne zvýrazňovať vlastné hodnoty a cnosti ako tie najlepšie a ideálne ich potvrdzovať viditeľne, masovo a vo verejnom priestore. To znamená, že musíte systematicky upevňovať sociálnu kohéziu tejto skupiny. Tá sa začína prudko upevňovať práve v súlade s vytvorením obrazu nepriateľa a s pocitom ohrozenia a vytvára sa veľmi silné videnie sveta v kategóriách „my“ a „oni“. A tak náhle prichádza čas, keď sa každý člen spoločnosti musí vyjadriť, kde stojí. Nebude možné povedať, že ja som niekde uprostred. Keď sa nielen emócie, ale aj tie témy dostanú na hranu, tak už sa nebude dať byť čiastočne tehotný. A vtedy tento typ antimodernistického hnutia začína byť úspešný.

Keď to premietneme na naše referendum, koho Aliancia považuje za nepriateľa?
Neprijateľnou je postmoderná liberálna spoločnosť. Tá je z pohľadu ľudí, ktorí sú tradičnejší, relativistická, je morálne neukotvená. Ale treba niekoho identifikovať, lebo postmoderná spoločnosť je ťažko definovateľná. Treba ju zadefinovať cez nejaký symbol. A symbolom postmodernej doby je neustále rozširovanie našich identít, pluralizujú sa a to, čo v minulosti bolo neprijateľné, dnes neplatí. Gejovia a lesby v minulosti napríklad neboli len stigmatizovaní, ale boli zatváraní, vylučovaní zo spoločnosti, dokonca ich vraždili. Dnes to tak nie je, ale stále sú symbolom súčasnej doby, ktorá je z pohľadu tradičnejšie orientovaných ľudí nejakým spôsobom zvrátená. Inými slovami, identifikuje sa skupina, ktorá symbolizuje z pohľadu tradičnej spoločnosti všetko zlé a navyše je najstigmatizo­vanejšou, najodmietanejšou a veľmi ľahko sa do nej triafa. Je to mimoriadne vďačná téma a vďačný terč.

Akú hrozbu môžu vidieť tradične orientovaní ľudia v homosexuálnych pároch?
Priamo homosexuálne páry samozrejme žiadnu rodinu, ani tú tzv. tradičnú, neohrozujú. Ale z pohľadu tradičnejších ľudí prinášajú ohrozenie symbolické, a to je pre mnohé skupiny ďaleko vážnejšie ako ohrozenie reálne. Všetky nezosobášené páry, ako aj páry homosexuálne ponúkajú oveľa pluralistickejší pohľad na to, čo všetko môže byť rodinou a čo všetko by sme si mohli predstaviť pod termínom manželstvo. V tomto zmysle ide o symbolické ohrozenie pre rodinu, ktorá je definovaná tak, ako k tomu pristupuje Aliancia za rodinu. V realite sa však ohrozenia hľadajú ťažšie. Vezmime si príklad vo Švédsku, kde dnes už väčšina ľudí žije mimo manželstva. Tento stav nijako dramaticky neohrozil demografické trendy, paradoxne sa rodí ešte viac detí, ako predtým. A nijako to neohrozilo ani psychické zdravie detí vo Švédsku, o ktorom sa tak veľa v súčasnosti hovorí.

Ako sa dnes definuje rodina? Existuje v sociológii termín tradičná rodina?
Tak, ako rodinu chápe Aliancia za rodinu, sa medzi odborníkmi rodina nedefinuje. Definícia je oveľa širšia. Aliancia často hovorí napríklad pri odmietaní manželstiev párov rovnakého pohlavia, že rodina je priestor, kde sa rodia deti. Mne to pripadá takmer vulgárne, pretože rodina plní ďaleko viac funkcií. Rodina je aj neúplná, ktorá sa rozpadla alebo zanikla úmrtím nejakého člena, alebo je to jednoducho rodina samostatne žijúcej matky s deťmi. Za rodinu sa považujú v iných kultúrnych okruhoch aj také veci, ako je polyandria alebo polygýnia (pozn. red. – žena má viacero manželov súčasne alebo muž má viacero manželiek). Keď sa bavíme o tradičnej rodine, tam je zasa problém, o akej tradícii hovoríme. Vzťahujeme ju k tradícii začiatku 19. storočia, teda času, keď na Slovensko oneskorene prichádza osvietenstvo, alebo tradičná rodina je taká, ktorá fungovala v stredoveku? Rodina sa navyše líšila aj na Slovensku. V niektorých častiach východného Slovenska tzv. tradičná rodina fungovala pred 50 rokmi tak, že žena nesmela sedieť s chlapmi pri stole pri obede. To bola tiež tradičná rodina. Ale ja zároveň dodávam, že ak sme túto tradíciu prekonali, to je podľa mňa výborné.

Môžeme to zjednodušiť tak, že iniciátori referenda sa bránia spoločenskému vývoju?
Ľudia, ktorí v diskusiách propagujú takzvanú tradičnú rodinu, stále trvajú na definícii manželstva ako manželstva muža a ženy. To je jedno zo základných nepochopení. Oni totiž neberú do úvahy premenlivosť identít ľudí. To, že niekto môže byť otcom v rodine bez toho, aby mal pohlavné znaky, ktoré by tradičný otec mal mať. Inými slovami, môže to byť žena s mužskou identitou. Alebo naopak. A toto je odmietané. Práve tu niekde sa začína spor, o ktorom neviem, ako sa dá vyriešiť, pretože moderná spoločnosť 21. storočia premenlivosť identít nielen pripúšťa a podporuje, ale predovšetkým jej hlboko rozumie ako jednej zo svojich základných charakteristík. Keby sme toto vedeli vyriešiť, pohneme sa ďalej.

Príde v sobotu k urnám podľa vás viac ako 50 percent voličov?
Myslím si, že referendum nebude platné, ale úspešné bude. Neúspešné by bolo, keby prišlo mimoriadne málo ľudí, čo ja považujem za 10 percent. Účasť však bude výrazne vyššia, po referende o vstupe do EÚ to bude druhé „najúspešnejšie“ referendum v histórii Slovenska, pri ktorom navyše bolo politikmi porušené moratórium. Aliancia za rodinu je tak úspešná už dnes. Priniesla tému, mobilizovala ľudí a s nimi bude schopná pokračovať ďalej pri prinášaní ďalších tém.

Aký vplyv môže mať výsledok referenda na katolícku cirkev?
Som presvedčený, že ako hierarchickú štruktúru to posilní, ale pre katolícku cirkev ako takú to prinesie tiež polarizáciu. Polarizovaní sú aj katolíci dovnútra, mnohí nesúhlasia s tým, čo sa deje, a tí, ktorí sa odborne nazývajú liberálne veriaci, budú mať možno tendenciu byť čoraz menej formálne previazaní so samotným klérom. Obrazne povedané, katolícka cirkev nejakých ľudí môže stratiť, samotná hierarchia však, naopak, bude posilnená.

Upokoja sa emócie po referende?
To je najvážnejší omyl, ktorý je v spoločnosti prítomný, že po referende sa niečo upokojí. Práve naopak, z referenda vyjde skupina, ktorá bude mobilizovaná, motivovaná a začne prinášať nové a nové témy. Všetko sa iba začína.

Môžu sa vyrojiť aj rôzne extrémistické skupiny, ktoré budú z atmosféry ťažiť?
Môže sa to stať. Vo svete sa to stalo už viackrát. Na téme sa môžu zviezť ľudia, ktorí budú prinášať ďalšie témy a požiadavky, budú sa stotožňovať s antimodernizačným ťažením, ale môžu ísť aj ďalej v zmysle, že sa začne súboj s otvorenou spoločnosťou. Aliancia za rodinu sa tak označiť ešte nedá, ale už vykazuje rôzne antimodernistické snahy o zastavenie diskusie nad niektorými témami. Nepriatelia otvorenej spoločnosti, ako napríklad Marine Le Penová, ťažia v súčasnosti z toho, ako sa podarilo mobilizovať niektoré radikálne kruhy cez tému tradičnej rodiny. Veľa bude závisieť od toho, ako bude prebiehať ďalšia diskusia o týchto témach.

Ako sa dá zabrániť tomu, aby po referende nedošlo k ešte väčšej polarizácii spoločnosti?
Veľmi dôležitú úlohu môže zohrať napríklad KDH, podobne dôležitú úlohu by mohol a mal zohrať Smer, ktorý sa hlási k sociálnej demokracii, ale má pomerne konzervatívnych voličov. Usmerniť týchto voličov by malo byť ich povinnosťou. Veľmi veľa bude závisieť od samotnej reakcie Konferencie biskupov Slovenska a od pozície katolíkov, ktorí sú liberálne orientovaní. A mimoriadne veľa bude závisieť od toho, akým spôsobom budú pripravení s Alianciou za rodinu diskutovať ľudia, ktorí reprezentujú svetský sekulárny charakter tohto štátu. Pokiaľ sa aj oni zradikalizujú, a ukazuje sa, že to sa dnes deje, tak diskusia k upokojeniu viesť nebude.

© Autorské práva vyhradené

98 debata chyba
Viac na túto tému: #sociológ #referendum o rodine #Michal Vašečka