Referendum pod taktovkou katolíckych biskupov?

Stojí za vyhlásením referenda skutočne len iniciatíva zdola? Aliancia za rodinu, ktorá ho iniciovala, na to rada poukazuje. Zaštiťuje sa 120 mimovládnymi organizáciami, ktoré sa k nej pridali, a referendum nazýva občianskou aktivitou. Pravda je však niekde inde.

05.02.2015 20:00 , aktualizované: 06.02.2015 07:00
Aliancia za rodinu, referendum Foto: ,
Petičné hárky za vypísanie
debata (292)

Zhruba polovica týchto organizácií či hnutí funguje s podporou katolíckych biskupov. Kto teda spustil všeľudové hlasovanie? Občiansky sektor alebo katolícka cirkev?

Na to, že veľká časť mimovládok pôsobí s rôznou formou podpory Konferencie biskupov Slovenska (KBS), upozornilo denník Pravda občianske združenie Spoločnosť Prometeus. Pravda si sama preverila ich zoznam a prezrela webové stránky, asi tridsiatka mimovládok ich však nemá. Zistila, že minimálne v ôsmich združeniach je priamym zriaďovateľom Konferencia biskupov Slovenska. Približne polovica všetkých združení Konferenciu biskupov Slovenska uvádza ako sponzora, partnera či spolupracujú s okolitými farnosťami a diecézami.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Všetko okrem pravdy.

Roman Hradecký zo Spoločnosti Prometheus sa pýta, či v súvislosti s referendom za týchto okolností ide stále o občiansku iniciatívu. „Vyvstáva otázka, akú úlohu hrá katolícka cirkev v tomto referende. Skutočne má druhá strana rovnaké možnosti reagovať a otvorene diskutovať k problematike referenda?“ Podľa Hradeckého pôvod viacerých združení, ktoré sa vzťahujú ku katolíckej cirkvi, dokazuje, že ide od začiatku o falošnú hru. Podľa neho je zo 120 združení s katolíckou cirkvou spojených 87.

Politológ Tomáš Koziak si myslí, že za týchto okolností sa nedá hovoriť o občianskej iniciatíve a môže ísť o skrytú snahu katolíckej cirkvi presadiť jej hodnoty do zákonov. Podľa neho rôzna forma podpory organizácií od kňazov napovedá, že o zámere Aliancie za rodinu museli vedieť. „Ich základným cieľom môže byť snaha zakotviť prostredníctvom referenda hodnoty, ktoré presadzujú, do právneho rámca Slovenskej republiky,“ hovorí politológ. Koziak pripomenul, že Konferencia biskupov Slovenska nemôže teraz strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že s referendovou iniciatívou nemá nič spoločné. Dištancovanie sa od nej je podľa neho len snaha biskupov zahmlievať pravdu.

Katolícki biskupi priznali, že niektoré organizácie, ktoré sa prihlásili k aliancii, sú z prostredia katolíckej cirkvi. Hovorca Martin Kramara uviedol, že tak urobili na základe slobodného rozhodnutia. „KBS túto iniciatívu nijako zhora neriadila,“ doplnil. Biskupi viackrát jasne deklarovali, že referendum podporujú, Kramara vylúčil, že by boli zakladateľmi Aliancie za rodinu alebo iniciátormi referenda. Konferencia biskupov od začiatku tvrdí, že referendum je občianskou iniciatívou ľudí. Odvoláva sa na to, že petíciu spustila aliancia a podpísalo sa pod ňu okolo 400-tisíc ľudí.

Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej prepojenie organizácií s katolíckou cirkvou z nej robí popri aliancii rovnocenného iniciátora referenda. „Je možné nazvať občianskou iniciatívou to, keď sa na nej podieľajú organizácie, ktorých zriaďovateľom je Konferencia biskupov Slovenska, čiže jedna z konkrétnych cirkví?“ pýta sa sociologička. Keďže KBS je stojí u nás najvyššie v rámci hierarchie katolíckej cirkvi, podľa Porubänovej nemožno v súvislosti s referendom hovoriť o čisto občianskej iniciatíve.

Medzi organizácie, kde je zriaďovateľom KBS, patria napríklad Hnutie Svetlo – Život, Komisia pre mládež v Spišskej diecéze, Diecézne pastoračné centrum pre rodinu Banskobystrickej diecézy či Katolícko-pedagogické a katechetické centrum. Ako sponzora ju na svojich weboch uvádza napríklad občianske združenie Familiaris, Christin či Mladí za rodinu. Zaujímavosťou je, že vznik Centra pre rodinu Sigord v roku 2008 priamo inicioval gréckokatolícky arcibiskup Ján Babjak. Ten obhajoval kázeň, ktorú RTVS pre nenávistný obsah, ktorý súvisel s referendom, odmietla koncom januára odvysielať celú.

Ministerstvo vnútra sa pozrie na zbierku kresťanského združenia

Darovať peniaze do zbierky nie vždy znamená istotu, že príspevok darcov poputuje na správne miesto. Najmä ak jej vyhlasovateľ využije medzeru v zákone a výnos zo zbierky nazve finančným darom. Vtedy nemusí žiadať ministerstvo vnútra o súhlas so zbierkou a ani vydokladovať, ako peniaze použil. Tento spôsob využilo kresťanské združenie Inštitút Leva XIII., ktoré pýtalo peniaze od verejnosti. Odôvodnilo to podporou referenda. Ministerstvo vnútra sa rozhodlo, že postup združenia preverí.

Inštitút Leva XIII. pred pár dňami na webe livenews.sk zverejnil oznam, že spúšťa súrnu zbierku pre Alianciu za rodinu. Výnos z nej mal použiť na zaplatenie reklamy na podporu referenda, ktoré aliancia iniciovala.

Inštitútu sa podarilo vyzbierať viac ako 11-tisíc eur. Denník Pravda sa ho pýtal, kam peniaze dal a či mal na zbierku povolenie, na otázky však neodpovedal. Svoje stanovisko zverejnil na portáli livenews.sk. „Verejná zbierka je zákonom presne definovaná. Ide o zbierku v uliciach s registrovanou kasičkou. Teda v prípade zbierania peňazí na ulici ide o verejnú zbierku. V tomto prípade ide o dobrovoľné dary. Tie s ministerstvom vnútra nemajú nič spoločné,“ argumentoval Tomáš Kolek, ktorého meno sme našli aj na stránke Inštitútu.

„Žiadnu takúto zbierku sme nepovolili,“ reagovala Michaela Paulenová z tlačového odboru rezortu vnútra, ktorý spravuje register zbierok. Dodala, že aktivity Inštitútu rezort plánuje preveriť a požiadať o vyjadrenie.

Peniaze zo zbierky mali ísť Aliancii za rodinu, tá tvrdí, že ich nedostala. Inštitútu sa zastala a rovnako sa ohradila, že ide len o „darovanie“. „Nemáme vedomosť o tom, že by to bola verejná zbierka, ktorú niekto zbiera v uliciach,“ uviedol hovorca Aliancie Anton Chromík.

Igor Polakovič, projektový manažér Centra pre filantropiu, hovorí, že ak išlo Inštitútu o dary, nemal v ozname použiť slovo zbierka. „Názov nie je korektný a môže zavádzať. Z právneho hľadiska je to ale akceptovateľné a obhájiteľné, že išlo len o peňažný dar,“ doplnil Polakovič.

Projektový manažér pripomenul, že podľa zákona verejná zbierka môže mať niekoľko podôb a nielen formu „registrovanej kasičky“. „Okrem zbierok do pokladníc môže ísť napríklad aj o predaj predmetov či vstupeniek,“ priblížil. Aj v takýchto prípadoch však musí ísť o jednoznačnú verejnú zbierku, registrovanú na ministerstve vnútra a jej účel musí byť verejnoprospešný.

Inštitút Leva XIII. stojí za listovou kampaňou, ktorú niektorí psychológovia a odborníci na reklamu označili za hlúpu propagandu. V liste sa imaginárny sused prihovára ľuďom a vyzýva ich na účasť v referende. Text je podľa nich obyčajný podvrh a snaží sa ovplyvniť ľudí v poslednej chvíli, aby išli hlasovať tak, ako pisateľ nabáda. Súhlasili by darcovia s tým, že ich peniaze pôjdu na tlač a distribúciu takéhoto letáka?

© Autorské práva vyhradené

292 debata chyba
Viac na túto tému: #katolícka cirkev #Aliancia za rodinu #referendum o rodine