Vietor neustane, vodiči by mali spomaliť

Po pondelkovej výstrahe druhého stupňa pred snehovými jazykmi a závejmi nás v utorok čaká opäť silnejší vietor. „Viať bude od severozápadu, na juhozápade a juhovýchode až do 30, v nárazoch spočiatku ešte okolo 45 kilometrov za hodinu,“ hovorí meteorologička Miriam Jarošová. Práve nárazový vietor sa v nedeľu podpísal pod množstvo nehôd. Dá sa im však v takomto počasí predchádzať?

Podľa správcov ciest i odborníkov jednoznačne účinný prostriedok proti nepredvídateľnému zvíreniu snehu neexistuje. „To by musela byť jediná zábrana – tunel – no všetky cesty mať pod tunelom nemôžeme,“ premýšľa Robert Kišš zo spoločnosti Granvia Operation, ktorá spravuje R1 od obce Lehota – Tekovské Nemce. Práve na tejto rýchlostnej ceste sa v nedeľu stala hromadná nehoda pri Beladiciach. Druhá nehoda bola blízko Trnavy, v úseku, ktorý má v správe NDS. Na otázku, či by vetrolamy mohli byť dostatočnou zábranou pred silným vetrom, Kišš odpovedal, že opatreniami sa budú zaoberať až po doručení správy o nehode od polície.

Dopravný expert Ľubomír Palčák hovorí, že v prípade kalamitného počasia, aké pozorujeme v týchto dňoch, pomôže len uvedomelé správanie vodičov. „My sme robili analýzu, či vo svete sa niečo používa, ale nič iné, okrem toho čo máme aj u nás, neexistuje. Investične náročná by bola výstavba stien, zábran, ale to nemá význam ak dva-, trikrát do roka nasneží. Chýbajú nám informačné systémy na diaľniciach. Inteligentné dopravné systémy by vodičov mali varovať na kritických úsekoch. To je však hudba budúcnosti,“ hovorí Palčák. Vysvetľuje, že Holanďania robia experimenty s vyhrievanými diaľnicami s teplom akumulovaným zo slnka, tie sú však v štádiu výskumu.

Jedinou možnosťou, ako si zabezpečiť bezpečný príchod domov v čase kalamitného počasia, je podľa nami oslovených odborníkov prevencia. Vyraziť na cestu s dostatočnou časovou rezervou a neponáhľať sa. Podľa polície 130-kilometrová rýchlosť v takomto počasí nie je namieste. Svietiť treba s hmlovkami a stretávacími svetlami, denné svietenie sa ukázalo ako nepostačujúce. Polícia sústavne apeluje na to, aby vodiči prispôsobovali rýchlosť a spôsob jazdy stavu a povahe vozovky a rešpektovali dopravné obmedzenia.

V prípade intenzívneho sneženia sa správcovia ciest snažia čo najskôr postarať o ich bezpečnú prejazdnosť. „Mechanizmy Slovenskej správy ciest, ktorá spravuje cesty I. triedy, sú na problematicky zasneženom mieste do tridsiatich minút,“ vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Zuzana Hromcová. Podľa nej však záleží na priorite cesty. V prípade, že zasneží rovnako intenzívne na viacerých miestach súčasne, prednosť má cesta s najväčšou frekvenciou vozidiel.

V posledných dňoch dáva zima zabrať aj hlavnému mestu, kde už pár centimetrov snehu spôsobuje kolaps dopravy. Podľa klimatológa SHMÚ Pavla Faška Bratislavu zasahuje frontálne rozhranie, a preto v jej blízkosti sneží. „Odvykli sme si od toho, aby to pravidelne cez zimu takto bývalo,“ hovorí Faško.

Prvá polovica zimy bola podľa neho bezvýznamná, ale na konci januára a vo februári si chce akoby všetko nahradiť. Teraz pomerne pravidelne sneží každý týždeň. Faško hovorí, že teplotné podmienky sú také, aké by mali v tomto ročnom období byť. Upozorňuje však, že od západu k nám už začal prúdiť teplý vzduch. „Do studeného vzduchu, ktorý k nám prenikol v nedeľu, sa dostal teplý, a tak sa vytvorilo pásmo sneženia.“ Zima bude síce podľa Faška v ďalších dňoch trvať naďalej, ale bude to skôr zima spojená so slnečným počasím, miestami sa môže vyskytnúť hmla.

Potvrdzuje to aj meteorologička Miriam Jarošová. „Denná teplota bude dnes (v utorok) od slabého mrazu na severe a východe až po päť stupňov Celzia na Podunajskej nížine a niektorých lokalitách stredného Slovenska. Aj v ďalších dňoch pocítime vplyv teplého vzduchu od západu, ale budeme pod vplyvom vysokého tlaku vzduchu, ktorý nám bude v nižších polohách zabezpečovať ranné hmly či nízku oblačnosť. Teplota v noci bude klesať na nula až mínus sedem stupňov, cez deň sa vzduch prehreje na nula až sedem stupňov, pričom jej ďalšiemu vzostupu môžu brániť dlhšie trvajúce hmly či nízka oblačnosť v nižších polohách,“ vysvetľuje Jarošová.