„Ja to robím tak, že od svojich pacientov prijímam dary. Príjmem každý rok 5000 euro na daroch. Nás ako keby život tlačil k tomu, že musíme prijať akúkoľvek pomoc, najmä finančnú.“
Lipták priznal, že väčšinou mu peniaze dávajú chudobní ľudia. „Nie je mi to vôbec nepríjemné, lebo tie peniaze potrebujem. Je to v poriadku. Ľudia odvody zaplatili, ale k doktorovi nedorazili. Ak sa pacient nestará o to, kam idú jeho paniaze, systém sa nikdy nenapraví.“
Svoju výpoveď na kameru zakončil slovami: „Ja by som to ani nenazýval úplatok, to je taká tá platba. Ale keď niekto nemá, tak má smolu.“
Ešte neskoro v noci a s úpravou v utorok ráno Peter Lipták zverejnil blog, v ktorom vysvetľuje svoje slová a píše o mediálnej manipulácii Barbory Demešovej z TV Markíza.
Dostupnosť siete všeobecných lekárov sa ešte reformátorom nepodarilo poškodiť a podľa prieskumov máme stále vašu vysokú dôveru. Všeobecní lekári a pacienti sú stále v komunitách dlhoroční partneri.
Ako to vlastne zostrihala Barbora Demešová ten šot? Pacienti u mňa platia aj obrazmi? To je ale dobrý vtip. Ide jej skutočne o dobrú vec?
Otázky a moje odpovede na zamyslenie pre lekárov aj pacientov:
1. Je podľa Vás branie úplatkov v zdravotníctve bežné alebo výnimočné?
Podľa môjho názoru je táto naša spoločnosť organizovaná na princípoch morálneho rozkladu. Okrem iného jeden z jej hlavných princípov je princíp dvojitej morálky. Napriek tomu, že celá sa riadi svätými trhovými princípmi, po lekároch sa stále vyžaduje aby dodržiavali morálny kódex budovateľov komunizmu. Myslím si, že táto dvojtvárnosť dnes nemusí vyhovovať každému. V spoločnosti kde sa legálne každoročne zo zdravotníctva presmeruje cez neefektivitu v nákupe služieb a vybavenia nemocníc viac ako 2 mld Euro z odvodov pacientov, tak tieto peniaze potom pacientom každý rok chýbajú. Je potom logické, že keď sa pacienti v takomto nedofinancovanom systéme cítia právom v ohrození, tak sa usilujú zaplatiť si svojho lekára priamo bez medzičlánku poisťovní.
2. Je branie úplatkov niečim ospravedlniteľné?
Lekári nie sú iniciátormi ani organizátormi tohto systému, ale sú spolu s pacientmi jeho obeťou. Ospravedlňovať by sa mali podľa môjho názoru politici, ktorí toto všetko svojim pacientom a lekárom spôsobujú.
3. Čo je a čo nie je vlastne úplatok?
Buďme realistami a preto by som sa skôr opýtal: Je dnes úplatok pozitívum alebo negatívum? V dnešnom slovenskom zdravotníctve, kedy klasický úplatok častokrát doslova zachraňuje životy by som bol pri jeho hodnotení aj z morálneho hľadiska opatrný.
Ľudia si radi priplatia, ale potom chcú dostať maximálne možnú kvalitu aj v tej dnešnej biede. “Oklam ma na cene ale nie na kvalite.” To je častokrát ich apel na svedomie lekára. Bohužiaľ až sem sa dnes posunula morálka aj v zdravotníctve. Ale je to vždy lepšie než keby pacienti a ich rodiny nemali mať už žiadnu možnosť.
4. Prečo niektorí ľudia majú smolu?
Pokiaľ si ľudia sami nezačnú strážiť čo sa deje s ich odvodmi v zdravotných poisťovniach tak bohužiaľ majú smolu a to hlavne tí chudobní odkázaní iba na zdravotný systém financovaný cez zdravotné poisťovne.