Možné zmeny zákonov v otázkach zdravotnej dokumentácie a dedičského konania naznačil aj premiér Robert Fico, keď minulý štvrtok na parlamentnej Hodine otázok vyhlásil, že zmena ústavy by nemala brániť inštitúciám v riešení týchto problémov. Zdá sa však, že na Úrade vlády prvé kroky v tejto oblasti tak skoro neplánujú.
Extrémne nízka účasť na víkendovom plebiscite ukázala, že Slovensko je pripravené riešiť otázky, ktoré súvisia so spolužitím homosexuálnych párov. Takmer 80 percent ľudí, ktorí v referende nehlasovali, podľa LGBTI komunity dokazuje, že sa neboja ohrozenia rodín zo strany homosexuálov.
Podľa Martina Macka z Iniciatívy Inakosť čiastkové zmeny v zákonoch môžu uľahčiť problémy, s ktorými zápasia páry rovnakého pohlavia, i keď situáciu zásadným spôsobom neriešia. „Optimálnym riešením je oficiálna registrácia partnerstva, riešenie práv a povinností, postavenia partnerov, vzniku a zániku partnerstva a s tým súvisiacich právnych predpisov formou registrovaného partnerstva,“ vysvetlil. Podľa neho by to pomohlo nielen homosexuálnym dvojiciam, ale aj heterosexuálnym párom mimo manželstva. Macko upozornil najmä na praktické problémy, akými sú dedenie, spoločný majetok, vzájomné zastupovanie či vyživovacia povinnosť.
V otázke dedenia je napríklad dnes nevyhnuté, aby jeden z partnerov spísal závet ešte počas života. Podľa Občianskeho zákonníka totiž partneri nemôžu dediť automaticky na rozdiel od detí a manžela či manželky a musia preukázať, že žili v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred smrťou druha.
Advokát Róbert Bános, ktorý sa zaoberá občianskym právom, vysvetlil, že pri úprave dedenia by bolo treba zmeniť ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje dedenie a určuje jednotlivé dedičské skupiny. „A to tým, že sa niektorá z dedičským skupín rozšíri i o partnera rovnakého pohlavia,“ spresnil.
Rezort spravodlivosti nás s otázkami o možných úpravách v zákonníku odkázal na Úrad vlády. „Výsledky referenda nemajú pre nás žiadnu výpovednú hodnotu a k ničomu politicky nezaväzujú. Rozhodnutia k akejkoľvek oblasti treba prijímať uvážene v širokej diskusii a nie pod tlakom mediálnych súborov, obzvlášť v takýchto citlivých témach,“ uviedol jeho tlačový odbor.
Ďalším z problémov párov je prístup k zdravotnej dokumentácii. Podľa zákona nahliadať do zdravotnej karty môžu v prípade úmrtia manžel, manželka, deti, osoba žijúca v čase smrti v spoločnej domácnosti alebo blízke osoby. Partner či partnerka sa však nezaraďujú medzi blízke osoby a dokazovanie v praxi je podľa Macka veľmi ťažké. Manželia tento problém nemajú, pretože stačí, ak sa jeden z nich preukáže sobášnym listom.
Advokát Ivan Humeník z advokátskej kancelárie h&h Partners pripustil, že pri úmrtí môže vzniknúť pri homosexuálnych pároch problém s preukazovaním toho, že ide o blízku osobu. V tomto prípade by sa dalo uvažovať o legislatívnej úprave, ale podľa neho by postačilo spísať vyhlásenie o blízkej osobe. „Ak by partneri spísali medzi sebou vyhlásenie, že spolu žijú v partnerskom vzťahu, považujú sa za blízke osoby podľa Občianskeho zákonníka a nechajú si ho overiť na notárskom úrade, právne je ten vzťah preukázateľný,“ vysvetlil.
Z rezortu zdravotníctva reagovali na prípadné zmeny v zákone o zdravotnej starostlivosti, ktorý rieši aj prístup k zdravotnej dokumentácie, stručne. „Ešte nemáme podrobnosti, keď budeme vedieť viac, budeme vás informovať,“ odkázala riaditeľka komunikačného odboru Zuzana Čižmáriková.
LGBTI komunita sa pri presadzovaní svojich práv nevzdáva. Macko uviedol, že budú iniciovať aj stretnutie vládneho výboru pre práva LGBTI osôb. Naplánované je na marec.