Sociologička: Slovensko dlhuje LGBTI komunite registrované partnerstvá

11.02.2015 14:21
dúhový pochod, pride, LGBTI, homosexuáli,...
Dúhový pochod za práva LGBTI komunity v Bratislave v roku 2014. Autor: ,

Otázka registrovaných partnerstiev bude jednou z prvých, ktorú prinesie diskusia po neúspešnom referende, myslí si to sociologička Oľga Gyárfášová. Právna úprava pre neheterosexuálne páry už v susedných krajinách funguje a "Slovensko v tomto smere zaostáva, doslova to LGBTI komunite dlhuje", konštatovala.

Gyárfášová, ktorá vyučuje na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a pracuje aj ako výskumníčka a analytička Inštitútu pre verejne otázky, je presvedčená, že diskusia po referende pokračovať určite bude. Budú v nej však ďalej narážať predstavy viac liberálne a viac konzervatívne orientovaných skupín a aktérov.

Ani otázka registrovaných partnerstiev, o ktorej si Gyárfášová myslí, že je jednou z prvých poreferendových tém, nepôjde bez ďalšej diskusie a hľadania riešení. „Nebude sa to dať riešiť bez spoluúčasti strany Smer, ktorá síce po referende začala vysielať k tejto otázke ústretové signály, ale ťažko očakávať, že prekročí svoj konzervatívny tieň. Nemyslím si, že by to bola téma, ktorú by seriózne presadzovala už pred voľbami,“ uviedla sociologička a zdôraznila, že „iný ‚kaliber‘ je otázka odluky cirkvi od štátu. O nej treba ešte dlho a nezaujate diskutovať“.

Slovensko neprestáva byť menej katolícke

Na základe výsledkov hlasovania v referende, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu, sa nedá označiť slovenská spoločnosť za menej katolícku. „To by asi bol trochu zjednodušený a unáhlený záver na základe jedného hlasovania v kontroverznom referende,“ upozorňuje Gyárfášová. Skôr si myslí, že ani pre veriacich, praktizujúcich katolíkov už nie je cirkev a jej predstavitelia a predovšetkým hierarchia, čiže najmä Konferencia biskupov Slovenska, morálnou autoritou, ktorú poslúchajú bez ohľadu na to, o čo ide. „Môj odhad je, že pre dnešných veriacich je viera a hodnoty s ňou spojené viac sférou súkromnou ako verejnou a v tomto bol odhad cirkví a ich nastavenie predreferendovej agitácie úplne vedľa,“ dodala.

Referendum, ktoré sa konalo v sobotu 7. februára, nebolo platné. Zúčastnilo sa na ňom totiž iba 21,41 percenta občanov oprávnených hlasovať. Na to, aby bol plebiscit platný, muselo byť prísť hlasovať vyše 50 percent. Hlasovať v sobotu mohlo 4 411 529 ľudí, hlasovacie lístky vydali 944 674 občanom. V poradí ôsme referendum konané od vzniku SR v roku 1993 sa zaradilo do série neplatných všeľudových hlasovaní. Opäť tak otvorilo diskusiu naprieč politickým spektrom o zákonnej úprave referenda. Doteraz bolo platné iba jedno referendum, a to zo 16. a 17. mája 2003, keď občania súhlasili so vstupom SR do EÚ.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#LGBTI #registrované partnerstvá #referendum o rodine
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku