Branná povinnosť platí aj po zrušení povinnej základnej vojenskej služby. Znamená, že počas vojny alebo vojnového stavu sa muži, ktorým to stanovuje zákon, musia podrobiť odvodu. Týka sa to tých, ktorí v roku vyhlásenia mimoriadnej služby dovŕšili 19 rokov a majú na Slovensku trvalý pobyt. Z osobných či náboženských dôvodov túto službu môžu odmietnuť. Musia to však úradom oznámiť v čase bezpečnosti, nie bezprostredne pred vypuknutím vojny. Príležitosť majú každý rok, ale len v januári.
Tisícky mužov nezaváhali a na úrady sa skutočne obrátili. Niekoľko týždňov ich na to vyzývali články na internetových stránkach či statusy na sociálnych sieťach. Vraj ak nechcú zabíjať vo vojne, stačí poslať vyhlásenie na okresný úrad v sídle kraja. Zákon to umožňuje už od roku 2006. Títo muži by v čase vojne nedržali zbraň, zaradili by ich do alternatívnej služby. Pracovali by v nemocniciach, sociálnych zariadeniach alebo pomáhali iným spôsobom. Autori burcujúcich príspevkov sa opierali o nedávne vyjadrenie premiéra Roberta Fica, že až na 70 percent hrozí vojnový konflikt veľkých rozmerov.
Denník Pravda oslovil odbory krízového riadenia, ktoré sídlia na okresných úradoch v krajských mestách. Pýtal sa ich, koľko žiadostí občanov riešili počas januára. V Bratislave aj v Nitre to bolo okolo 1 600 žiadostí, v Trenčíne asi 1 800, v Trnave okolo 1 000, v Žiline 1 260, v Banskej Bystrici 1 200, v Prešove vyše 2 100 a v Košiciach zhruba 1 540. Spolu vyše 12-tisíc vyhlásení o odmietnutí mimoriadnej služby, číslo však nemusí byť konečné. Niektoré stále prichádzajú, keďže ich občania posielali na nesprávne úrady.
„V posledných týždňoch sme dostali stovky vyhlásení. Vplyvom udalostí na Ukrajine sa začala šíriť panika, že budú musieť narukovať aj naši muži. Začali nám hromadne posielať vyhlásenia, že im svedomie bráni bojovať. Ozval sa nám aj 72-ročný pán, na ktorého už branná povinnosť neplatí,“ opisuje dianie na úrade Ján Sloboda, vedúci oddelenia obrany štátu na Okresnom úrade v Banskej Bystrici. Väčšine žiadateľov vyhoveli a v prípade vojny sa mimoriadnej službe vyhnú.
„Niektoré vyhlásenia prichádzajú aj po limite, ktorým je koniec januára. Mnohí muži si stiahli nejaké tlačivo z internetu, poriadne si to neprečítali a poslali to obci. Tá to preposlala okresným úradom a až potom sme sa k žiadosti dostali my. Čísla môžu byť ešte väčšie,“ potvrdil nám zamestnanec Okresného úradu v Trnave, ktorý nechcel zverejniť svoje meno. Na trenčiansky úrad prišla väčšina vyhlásení na predpísanom tlačive, ktoré sa šírilo sociálnymi sieťami. „Počas januára sme vydali takmer 1¤500 rozhodnutí a ďalších 300 je v riešení. Mimoriadna služba je vraj v rozpore so svedomím žiadateľov, nechcú držať zbraň ani zabíjať. Podľa mňa boli zbytočne vystrašení a nedostali presné informácie,“ hovorí vedúci oddelenia obrany štátu na Okresnom úrade v Trenčíne René Klimoszek. Myslí si, že takýto trend je nebezpečný, počas vojny sa totiž s týmito mužmi ráta. „Keď nám vypadne také kvantum ľudí, ktorí nechcú ísť bojovať, obranyschopnosť štátu je ohrozená,“ dodal Klimoszek.
Ministerstvo obrany považuje za predčasné robiť akékoľvek závery. Čaká na finálne čísla, ktoré by mali prísť v najbližších týždňoch. O možnom ohrození štátu či zmene zákona nechce špekulovať napriek tomu, že do mimoriadnej služby nechcú ísť tisíce mužov. Rezort priznal, že od roku 2006 do roku 2014 mali len 53 takýchto prípadov.
„Myslím si, že ak by došlo k bezprostrednému ohrozeniu, muži by svoje rozhodnutie prehodnotili. Chceli by ochrániť svoju rodinu, blízkych a krajinu. Ale ak by mali bojovať za niečo, čomu neveria, v čom nevidia zmysel, bolo by ťažšie ich motivovať,“ poznamenal Tomáš Švec, prezident Zväzu vojakov.
Muži, ktorí odopreli výkon mimoriadnej služby, ešte môžu svoje rozhodnutie prehodnotiť a vyhlásenie zobrať späť. Druhýkrát sa však na ich žiadosť o odopretie mimoriadnej služby prihliadať nebude.