Školy posielajú na trh veľa nepotrebných absolventov

, 13.02.2015 14:00
úrad práce, práca, zamestnanie, absolvent,...
Už dnes počet absolventov vysokých výrazne prevyšuje počet voľných pracovných miest. Autor: ,

Situácia, že niektorí vysokoškoláci sa už teraz nedokážu zamestnať v odbore, ktorý vyštudovali, sa bude časom ešte zhoršovať. Takmer tretina študentov humanitných odborov si o osem rokov prácu vo svojej oblasti nenájde. Naopak, najžiadanejší budú mechanici, energetici či elektrotechnici.

Podľa prognózy rezortu školstva ich bude v roku 2023 nedostatok. Chýbať by malo až 20-tisíc ľudí s technickým vzdelaním. Minister školstva Juraj Draxler vidí riešenie v motivácií študentov aj technických vysokých škôl.

„Pripravíme návrh, v rámci ktorého bude financovanie škôl inak diferencované a budeme dávať viac peňazí školám, ktoré musia byť technicky lepšie vybavené. Musíme sa zamyslieť aj nad finančnou motiváciou študentov,“ uviedol šéf rezortu školstva. Podľa neho už dnes študenti dostávajú v rámci niektorých odborov, ako je matematika a technika motivačné štipendiá, ktoré rozdeľujú vysoké školy. Do budúcnosti si Draxler vie predstaviť, že tento systém rezort viac prepracuje a prípadne zvýši prostriedky na motiváciu študentov.

Prognóza uplatniteľnosti vysokoškolákov v praxi v rokoch 2013 až 2023 upozorňuje, že nožnice medzi humanitnými a technickými odbormi sa čoraz viac roztvárajú. „Ten nárast absolventov humanitných a spoločensko-vedných odborov je veľmi rýchly. Ich počet by mal v najbližších desiatich rokoch narásť na 53-tisíc, ale asi polovica z nich by v odbore, ktorý vyštudovala, nemala uplatnenie,“ vysvetlil Peter Obdržálek z Centra vedecko-technických informácií, ktoré prieskum vypracovalo. Zároveň upozornil, že ak sa tento trend neskoriguje, nožnice sa budú ďalej roztvárať.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne) Autor: SHUTTERSTOCK, Infografika: Pravda

Už dnes počet absolventov vysokých výrazne prevyšuje počet voľných pracovných miest. Pozícií, pri ktorých zamestnávatelia žiadajú vysokoškolský diplom, je o 67-tisíc menej ako absolventov vysokých škôl. V roku 2023 by mal byť podľa prognózy počet absolventov o 127-tisíc vyšší, ale voľných miest bude pre nich len 83-tisíc.

Najvyšší presah absolventov nad pracovnými miestami je v humanitných vedách a umení. Rovnako sa veľa študentov neuplatní so vzdelaním v oblasti prírodných či sociálnych vied. Naopak, na trhu už dnes chýba vyše šesťtisíc inžinierov. Vo svojom odbore podľa prieskumu zostávajú najčastejšie pracovať veterinári, informatici a právnici. Lesníci či ochranári životného prostredia sa vo svojom odbore uplatnia najmenej.

Rektori vysokých škôl túto situáciu vnímajú a upozorňujú aj na jeden z problémov, ktoré ju spôsobujú. Podľa rektorky Žilinskej univerzity v Žiline Tatiany Čorejovej je pravda, že absolventi odborov napríklad elektrotechniky, informatiky, energeticky či strojárstva, sú veľmi žiadaní. „Na druhej strane, nie vždy je o technické odbory dopyt zo strany absolventov stredných škôl,“ hovorí rektorka.

Potvrdzuje to aj Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave: „Máme veľký nárast záujmu o spoločensko-vedné disciplíny oproti stavu pred dvadsiatimi rokmi. Ale o technické nie.“ Podľa neho sa univerzita snaží vysvetliť mladým ľuďom výhody štúdia na technických odboroch. Motiváciu by podľa neho mali mať študenti vo vysokej uplatniteľnosti na trhu práce a vo finančnom ohodnotení. Študenti technických smerov totiž v rebríčku platov obsadzujú popredné miesta pred študentmi humanitných smerov.

Na chýbajúcich technických odborníkov upozorňuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Podľa jej výkonného riaditeľa Branislava Masára je potrebné urobiť zmeny v legislatíve a presvedčiť rodičov, aby dávali svoje deti na technické odbory. „Sme partnerom duálneho vzdelávania a snažíme sa upozorniť na to, že darmo bude veľa vyštudovaných politológov a sociológov, trh potrebuje ľudí do priemyslu,“ mieni Masár. Mladých ľudí by malo podľa neho motivovať, že po skončení školy si jednoducho nájdu prácu.

Absolventov humanitných odborov produkuje aj Univerzita Komenského v Bratislave. Jej prorektor Ján Pekár rozlišuje dva druhy týchto odborov. „Mnohé z nich sú na Slovensku raritné. Potom sú študijné odbory, ktoré by som nazval, že sú vo verejnosti sprofanované. Ich absolventov produkujú vidiecke vysoké školy,“ vysvetlil Pekár. Ide napríklad o politológov a sociálnych pracovníkov. „My poskytujeme študijné programy aj v týchto odboroch, ale nepestujeme študentov masovo. Na politológiu neberieme viac ako dvadsať študentov,“ doplnil. Podľa neho by mala v tejto otázke rozhodnúť Akreditačná komisia.

Draxler priznáva, že je rád,ak zo slovenských škôl vychádzajú ľudia, ktorí sú kvalitnými filozofmi či antropológmi. Na druhej strane upozorňuje, že štát nemôže donekonečna financovať študijné programy, ktoré pre spoločnosť nemajú zmysel. „V rámci segmentu, kde je vysokoškolské vzdelanie masifikované a ľudia vyštudovali pre jednoduchý diplom, sa nedá nič urobiť. Budú sa musieť zmieriť s tým, že štát tieto programy ďalej nebude podporovať,“ dodal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#absolventi #pracovné miesta #vysoké školstvo #humanitné vedy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk