Podľa meteorológov nás v najbližších dňoch čakajú aj veľké teplotné rozdiely medzi nocou a dňom. Po západe slnka bude mrznúť, cez deň teplota vzduchu vystúpi nad nulu a sneh sa bude topiť. Ale pretože v noci opäť prituhne, tak topenie nebude prudké. Sneh sa bude roztápať tak, aby nespôsobil škody.
„Je to dobrá správa pre lyžiarov, pretože v stredných a vo vysokých polohách je snehu dosť, ale aj pre ľudí, ktorým záleží na tom, aby sa zásoby vody v snehovej pokrývke dobre využili. Z takéhoto postupného topenia snehu sa môžu tešiť záhradkári, poľnohospodári, vodohospodári a vlastne všetci, čo majú niečo spoločné s využitím prírodných zdrojov,“ vraví Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Zatiaľ teda určite nehrozia záplavy z topiaceho sa snehu. Okrem toho, že proces topenia bude prebiehať postupne, do 20. februára by sa vôbec nemali vyskytovať zrážky, čo je tiež dobrá správa. Problémy s veľkou vodou prichádzajú niekedy na konci februára alebo na začiatku marca. To je podľa klimatológa podmienené tým, že na prelome zimy a jari sa začne topiť sneh na veľkej časti nášho územia naraz. Riziko veľkých vôd by vzniklo vtedy, ak by sa takto naraz začal topiť sneh v nižších stredných polohách, teda v nadmorskej výške okolo 500 až 1 000 metrov, čo sú plochy, ktoré tvoria veľkú rozlohu Slovenska.
Počas nasledujúceho týždňa však nič podobné nehrozí. Malo by svietiť slnko, ktoré má už dosť sily na to, aby rozložilo prípadné inverzie, ak sa v nížinatých polohách zrána vytvoria. Z klimatologického hľadiska je február posledným zimným mesiacom, marec sa už považuje za jarný mesiac. Pri hrejivom slnku ľudia začnú byť pomaly jarne naladení, ale počítať s tým, že už nebude snežiť, by bolo predčasné. Sneh ešte môže napadať, ale v nížinách už nebude mať veľkú šancu sa udržať.
„Hlavné slovenské nížiny, teda Podunajská a Východoslovenská, sú už teraz bez snehovej pokrývky, a tak sa začínajú otepľovať. Ak na zemský povrch bez snehovej pokrývky v priebehu dňa svieti slnko, teplo sa tam akumuluje. Toto prostredie sa tak otepľuje rýchlejšie ako prostredie pokryté snehovou pokrývkou,“ vysvetľuje Pavol Faško.
Návrat zimy v jarnom počasí sa u nás vylúčiť nedá, aj keď sa to nedeje každý rok. Napríklad pred dvoma rokmi 28. marca 2013 napadalo na bratislavskej Kolibe, v Podhájskej a Dudinciach 15 centimetrov snehu, v Banskej Bystrici až 18 centimetrov. Vtedy bola druhá polovica marca studená a pred Veľkou nocou prišlo sneženie.
Úplne iná situácia bola podľa slov Pavla Faška v roku 1977. Vtedy bol marec mimoriadne teplý, 24. marca namerali v niektorých častiach Slovenska až 25 stupňov, čo sú už letné teploty. Ľudia mali rozbehnuté jarné práce a do toho prišiel sneh. Predposledný marcový deň napadalo v Žihárci neďaleko Šale 23 centimetrov snehu, v Pezinku 21 centimetrov, v Kráľovej pri Senci 19 centimetrov, na bratislavskom letisku a v Jaslovských Bohuniciach 18 centimetrov, v Gabčíkove 17 centimetrov.