Bude stáť osem miliónov eur a okrem záchranných zložiek a štátnych úradníkov ho využijú aj podnikatelia, pošta či bežní občania. Okrem adries zhromaždených na jednom mieste bude k dispozícii aj virtuálna mapa s presne vyznačenými adresnými bodmi.
Na zlé označenie ulice doplatila minulý rok životom aj Bratislavčanka Zuzana. Záchranári, ktorí sa jej ponáhľali na pomoc, odbočili na vedľajšiu ulicu a kým prišli k žene, tá zomrela. Chybné mapy a navigácie robia problémy aj bežným ľuďom či kuriérom. Od júla by sa podobné prípady na Slovensku stať nemali.
„Miesto, kam záchranárov, políciu či hasičov zavolajú, bude graficky presne lokalizované,“ vysvetlila Alena Koišová z tlačového odboru ministerstva vnútra. Po nahlásení požiaru tak môžu hasiči z mapy presne vyčítať, z ktorého vchodu sa majú k miestu priblížiť. Čas, ktorý záchranári venujú hľadaniu adries, totiž môže byť rozhodujúci pre záchranu života či majetku.
Centrálny register adries záchranári vítajú. „Čokoľvek, čo by uľahčilo nájdenie, spôsob, ako sa dostať do daného objektu, je určite prospešné, lebo často rozhodujú minúty,“ reagoval Boris Chmel, hovorca Operačného strediska záchrannej služby.
Rovnaký názor majú aj hasiči. „Pri výjazde na miesto dnes využívame vlastnú znalosť alebo mapy všeobecne dostupné na trhu,“ uviedol Marián Bugár, veliteľ útvaru hasičov v Bratislave. Podľa neho však na území hlavného mesta vznikajú nové ulice, o ktorých nevedia. „Niektoré mestské časti nám posielajú oznámenie o ich vzniku. Na základe toho si urobíme prieskum okolia a pozakresľujeme si ich do doterajších máp. Register adries by uľahčil našu prácu,“ dodal Bugár.
Hasiči podľa neho navigáciu nepoužívajú, pretože často zlyháva spojenie a oni potrebujú konať veľmi rýchlo. Najväčším pomocníkom je dnes pre nich geoportál Bratislavského samosprávneho kraja. „Sú v ňom presne a dobre graficky zobrazené ulice vrátane čísel objektov,“ mienil.
„Register adries bude verejne a bezplatne dostupný každému, kto má pripojenie na internet,“ uviedla Koišová. Údaje z neho by mali podľa nej slúžiť hlavne potrebám orgánov verejnej správy a záchranným zložkám. Návrh zákona o registri adries, ktorý minulú v stredu odsúhlasila vláda, musí ešte schváliť parlament a podpísať prezident. Ak sa tak stane, platiť by mal začať prvého júla. Rezort vnútra počíta s tým, že do roka by mohli mať zaevidované všetky adresy na Slovensku.
Online evidencia však nebude obsahovať mená osôb. Budú v nej len údaje o adrese bez uvedenia mien osôb, ktoré napríklad dom či panelák obývajú. Pri každej bude uvedené poštové smerovacie číslo a informácie o budove. Návštevníci sa z registra dozvedia, či ide o bytový, alebo nebytový objekt, čísla bytov a podlaží, údaje o obci, prípadne meste. Ak sa budova nachádza v mestskej časti, uvedie sa pri nej aj príslušné číslovanie, ktoré má mestská časť zavedené. „Do registra budú prispievať orgány verejnej správy. Napríklad ministerstvo vnútra bude vkladať názvy obcí, ich začlenenie do územnosprávnej jednotky,“ vysvetľuje Koišová. Údaje doň budú zapisovať aj obce. Ich úlohou bude doplniť presné názvy ulíc, čísla budov, bytov a podlaží. Koišová upozorňuje, že zo strany obcí je potrebná kontrola a oprava nepresných, neúplných alebo nesprávnych adries. Doplniť by sa mali aj adresy nebytových budov, ktoré sa doposiaľ neevidovali. „Túto kontrolu bude musieť vykonať každá obec v spolupráci s políciou,“ doplnila Koišová.